Komunisti sa nikdy nevzdajú myšlienky, že ich pravda musí vždy zvíťaziť. Najmä tzv. reformátori z roku 1968 sa čoraz častejšie ozývajú, ako dobre to mysleli s ľudom, národom a demokraciou na Slovensku. Pritom zabúdajú na svoju komunistickú činnosť z 50. rokov, keď sa vraždili, väznili a prenasledovali verní, statoční a demokraticky zmýšľajúci synovia a dcéry slovenského národa. Ani reformátori sa nemôžu zbaviť zodpovednosti za toto neľudské obdobie. Bol som prekvapený, keď som na obrazovke STV uvidel dvoch bývalých komunistov-reformátorov pána Mečiara a Ťažkého. V družnej besede príkladne obhajovali význam a odkaz SNP pre náš národ a štát. Zabudli však poukázať na to, že to boli práve komunisti, ktorí zneužili SNP pre svoje marxisticko-leninské učenie. Z úst týchto pánov bolo počuť slová: SNP je zdroj poučení, z ktorého treba čerpať, je nositeľom hrdosti, atď. Sú to farizejské slová. Slovenskí komunisti sa po roku 1948 vzdali vymoženosti SNP pre slovenskú štátnosť a demokraciu. Postupne odstraňovali z politiky všetkých naozaj národno-demokraticky zmýšľajúcich ľudí, keď "dokončili svoje dielo", až potom si po svojom privlastnili odkaz a význam SNP. Demokratické sily bojovali proti fašizmu, ale nie za komunizmus. Je dosť príkladov, keď skutoční vlastenci bojovali so zbraňou v ruke proti fašizmu a za komunistickej totality boli popravení, alebo museli emigrovať do zahraničia. Kto tvrdí opak, vedome klame a zamlčuje históriu. Dnešná vládna moc nechce počuť a poznať pravdu, pretože by nemali z čoho ťažiť. Zdá sa, že to nebola náhoda, že pán Mečiar a pán Ťažký sa objavili spolu na obrazovke STV. Až časom sa dozvedáme, že pán Ťažký by mal kandidovať na prezidenta. Je to typické pre pána Mečiara ukazovať svojich chránencov na obrazovke STV. Reformní komunisti sa združujú do jedného šíku, a to nás musí varovať, lebo nevieme, čo majú za lubom.
Autor: ŠTEFAN KALOK, Košice
