a "milovaní" celým národom. Mal som známu, ktorej manžel patril medzi hlboko veriacich straníkov, bol robotnícky bielogoliernik. Ich snahou v tom čase bolo, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako je to v skutočnosti za železnou oponou z druhej strany. Po dlhšom vybavovaní dostali devízový prísľub a vízum do susedného Rakúska na dva dni. Priznám sa, že som bol veľmi zvedavý na ich dojmy, lebo dovtedy som odtiaľ okúsil iba žuvačku, ktorá mi chutila ako ambrózia a almázia - božské pokrmy. Vrátili sa z Viedne veľmi sklamaní. Vieš, koľko nás stála večera a hotel? Veď na to sme museli u nás pracovať celý mesiac! Obchody sú plné drahého a pekného tovaru, ale ako si to môže kúpiť rakúsky robotník? V hoteli, na ulici i v obchodoch sme videli iba samých kapitalistov. Túto epizódu mi pripomenul výrok pána premiéra o druhom Švajčiarsku. Neprekvapilo by ma, keby na Pasienkoch niekto vyhlásil, že Švajčiarov sme už dobehli. Verím, že by zožal frenetický potlesk od tých, ktorí tam v živote neboli, alebo sú ako ten známej manžel. Podobne je to i s vývojom demokracie. Ten, kto neokúsil pravú slobodu, uverí všetkému, čo jeho miláčik vysloví. Bohužiaľ, prevažná časť pospolitého ľudu sa dá oklamať i pivom a párkom, v nasledujúcich voľbách toho bude oveľa viac - však je z čoho! Pre matku je jej dieťa najkrajšie na svete, pre občana jeho rodné mesto, kraj, reč. Ak niekto sám o sebe tvrdí, že je najlepší, niečím to smrdí. Niektoré dievčatá, aby vynikla ich krása, sa zámerne kamarátia so škaredou priateľkou. Ak používa politik podobnú metódu, začne vyzerať podozrivo. V okolitých štátoch i u nás si doteraz vyberali prezidenta buď morálne na výške, alebo mladého, ambiciózneho. Slovensko potrebuje teraz predstaviteľa morálne nezaťaženého, ktorý by vedel liečiť neduhy mladého štátu. Nebolo by to úžasné mať demokratickú vládu s normálnym premiérom a ambicióznym prezidentom? Verím, že potom nám Európa ukáže palec hore a nebudeme musieť cez agentúry odkazovať, akí sme pekní, múdri a demokratickí.

Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky