Nacionalistický demagóg Vojislav Šešelj vyšiel z nedeľných volieb ako najmocnejší politik Srbska po Slobodanovi Miloševičovi a ako rastúca hrozba pre juhoslovanského prezidenta. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že priebojný Šešelj a jeho Srbská radikálna strana (SRS) sú čoraz obľúbenejší, zatiaľ čo Miloševič a jeho demoralizovaní socialisti zo SPS sú na ústupe v popularite. Hoci Šešeljovi unikla prezidentúra len o vlások (podľa utorňajšieho vyhlásenia volebnej komisie sa na voľbách zúčastnilo 49,8 percenta namiesto požadovaných 50 percent voličov), jeho úspech je úderom pre mierový proces v Bosne, vedený Spojenými štátmi, ktorého je úhlavným nepriateľom. Paradoxne by to mohlo byť zároveň pohromou pre bosniansko-srbského vodcu Radovana Karadžiča a jeho nádeje, že by sa mohol vyhnúť povinnosti predstúpiť pred tribunál zaoberajúci sa vojnovými zločinmi. Za Šešeljovho vplyvu možno vylúčiť pomoc Belehradu pri zatýkaní Karadžiča. Západné mocnosti si uvedomili, že na ich pleciach ostáva zatknúť ho a že nastal čas konať. Mierotvorcovia pod vedením NATO sa doteraz, vedomí si rizík, zdráhali a ekonomické sankcie nedonútili Miloševiča spáchať politickú samovraždu a konať namiesto nich. Sprostredkovatelia zvyčajne ospravedlňovali svoju nečinnosť argumentmi typu "čas ešte nedozrel", aby nepodráždili agresívnych bosniansko-srbských zástancov tvrdej línie, ktorí ochraňovali Karadžiča. Diplomati pripustili, že sa rovnako dobre dalo povedať, že čas nikdy nedozreje a že teraz ostáva na NATO chytiť Karadžiča bez ohľadu na dôsledky. Príchod Šešelja, ktorý by sa koncom roka mohol stať prezidentom a ktorého radikáli silne ovplyvnia novú vládu, dodáva tejto myšlienke na aktuálnosti. V nedeľných voľbách porazil Miloševičovho socialistického kandidáta, no nemohol prevziať funkciu, lebo k urnám prišlo menej voličov, než stanovuje zákon. Pri nových voľbách, ktoré sa budú konať do konca roka, bude hrať úlohu favorita. Jeho radikáli rovnako dobre obstáli v parlamentných voľbách minulý mesiac, keď žiadna strana nezískala jasnú prevahu. Šešelj navrhol, že vstúpi do koalície za vlastných podmienok, medzi ktorými prevláda ukončenie mierového úsilia v Bosne a odmietanie západného vplyvu v Srbsku. Washington a západná Európa podmieňujú zrušenie sankcií voči Juhoslávii politickými reformami a ukončením konfliktu s albánskou menšinou v Kosove. Socialisti stratili volebnú väčšinu, na ktorej sa zakladal päťdesiatročný mocenský monopol.