Iba boh hudby a Bob Dylan (predchádzajúca spojka je pravdepodobne zbytočná) si môžu dovoliť celých sedem rokov nevydať nový album pôvodných piesní a netŕpnuť pritom v očakávaní záujmu publika. Nepočítajúc posledné dva výbery prišiel v poradí 41. radový album americkej legendy presne po siedmich rokoch od poslednej pôvodnej kolekcie Under the Red Sky. Potom sa Dylan plahočil po zapadnutých osadách, aby vyhrabal z bohatých studníc ľudové popevky a spolu s národmi sa stal ich spolumajiteľom. Prevzaté balady a blues zaradil v roku 1993 na album World Gone Wrong. Iba tri skladby najnovšej perly domácich diskoték dylanofilov Time Out of Mind sa líšia od prevažujúcej, surovo bluesrockovej náplne. Rockandrollové Dirt Road Blues s ambíciami najväčšieho hitu albumu (ak sa o čomsi takom dá v prípade Dylana zo slušnosti hovoriť), kresťansky dobrosrdečná klavírna balada Make You Feel My Love a napokon Not Dark Yet s príznakmi pohodovejšej nálady a menej kvíliacou gitarou, len sa poddávajúcou jemným zmenám prstokladu. Ťahavý klávesový podklad je svedkom poznania, že ešte nie je všetko také čierne, ako sa zdá. Napriek pomalému tempu mimoriadne svieža pesnička - uspávanka typu, pri akom sa žiadne dieťa tmy nebojí - je v protiklade s bolestivejším bilancovaním ďalšieho bluesového obsahu. Hneď v úvodnom Love Sick sa z Dylana stáva rockový bard, blúdiaci ako Holanďan, na perách s nerozbiehajúcim sa vokálnym motívom a na polceste ku schodom do neba. V Standing in the Doorway už plačlivo premýšľa nad účtovaním so životom na rázcestí a Million Miles je sťa blues starého černocha na samom konci dlhej cesty. V nohách nemá iba tisíc, ale milión míľ, a kým jeho stopy zmyje dážď a vietor, ešte si pred rozpadnutou chalúpkou strýčka Toma zanôti starý flák. Počas Tryin` to Get to Heaven sa už potom pomaly otvorí nebeská brána, s ktorou Dylan pridlho koketuje a na ktorú klope celú večnosť. Posiaty hviezdami a po spomienkach pred poslednou zastávkou na oblohe si už môže zaspievať barové blues `Til I Fell in Love with You pôsobiace ako najtvrdší drogový šľah. Spočiatku zvonivo orientálne blues Cold Irons Bound sa vinie v takmer reggae rytme plechových bicích za sprievodu černošského vytia, meniaceho sa v Can`t Wait na typické nosové bručanie. Záverečné Highlands je už iba bluesovým popevkom do kroku alebo do zaprášeného auta - 16 a polminútový kolovrátok so starou priadzou, vŕzgajúci spolu s dohárajúcou cigaretou, ktorá spraví finálne fuk a všetok dym je zrazu preč... Zázračný album, ligotajúci sa ako najvzácnejší briliant, je zámerne skrytý v archaickej zvukovej podobe a spomienkovej vizuálnej forme, pripomínajúcej staré dosky s dávnymi fotografiami na vyblednutom papieri. V štúdiách Criteria na Miami stvoril Bob Dylan niečo veľmi podobné tomu, čo kedysi šesť dní v týždni privádzal na svet boh hudby. Ktovie, či to nebol ten istý - mám teraz napísať človek?