u na istý čas vopred, povedzme na jedno štvorročné volebné obdobie. V Českej republike štát garantuje minimálne príjmy obcí a miest na obdobie piatich rokov, takže predstavitelia samosprávy presne vedia, aký budú mať podiel na celoštátnych daniach povedzme z príjmov právnických a fyzických osôb. Vďaka tomu samozrejme môžu plánovať svoje komunálnopolitické zámery, zatiaľ čo pre nás predstavujú naše príjmy veľkú neznámu, ktorá sa rozlúšti až koncom roka, keď Národná rada SR schváli zákon o štátnom rozpočte. Podiel obcí a miest na štátnych daniach sa z roka na rok mení a mení sa viac-menej smerom nadol.

Z oblasti neúčelových prostriedkov zo štátneho rozpočtu sú pre obce a mestá dôležité podiely na daniach z príjmov fyzických a právnických osôb. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov je pre obce dôležitý, pretože je zaručený a pravidelný, zatiaľ čo daň z príjmov právnických osôb má oveľa menej pravidelný charakter. V roku 1996 napríklad štátny rozpočet prisľúbil slovenským obciam a mestám 23,6 % z dane z príjmov fyzických osôb a z dane z príjmov právnickych osôb 3,33 %. V tomto roku sa podiel na prvej, pre obce významnejšej dani, znižuje na 20,7 %, zatiaľ čo na druhej dani určili samospráve podiel o jednu desatinu percenta väčší (3,43 %). Obce síce v absolútnych číslach môžu získať viac prostriedkov, ale vôbec sa nezohľadňuje inflácia, nárast cien materiálov a investičných celkov, energií, reálne príjmy samosprávy teda neustále klesajú.

Dôležité tiež je, aby sa prostriedky vyprodukované na území určitého mesta či obce aspoň sčasti vrátili späť. Pri dani z právnických osôb sa podarilo dosiahnuť, že 60 % výnosu tejto dane sa bude rozdeľovať podľa miesta daňovníka, teda podľa sídla právnickej osoby a zvyšných 40 % sa rozdeľuje podľa počtu obyvateľov. Dosiaľ sa celý výnos dane rozdeľoval len podľa počtu obyvateľov, čo v praxi znamenalo, že samospráva nemala nijakú motiváciu rozvíjať podnikanie na svojom území. Ak však zoberieme do úvahy, že väčšinu dôležitých služieb pre obyvateľstvo poskytujú živnostníci, ktorí podnikajú ako fyzické osoby - či už ide o menšie obchody, reštaurácie alebo iné služby - potom by bolo vhodné podľa podobného kľúča rozdeľovať aj výnos dane z príjmov fyzických osôb. Pokiaľ totiž budú obce a mestá aspoň čiastočne zainteresované na príjmoch podnikateľov - fyzických osôb, budú pre nich vytvárať vhodné podnikateľské prostredie, čo sa musí odraziť na skvalitnení služieb pre občana.

Prerozdeľovanie výnosov daní podľa počtu obyvateľov napríklad veľmi znevýhodňuje Bratislavu - hlavné mesto Slovenska do mestského rozpočtu nedostane ani celé 2 percentá z prostriedkov, ktoré sa na jeho území vyprodukujú. Aj vďaka tomu sa potýkame napríklad s takými problémami, ako je financovanie mestskej hromadnej dopravy. Príjmy z daní sú nedostatočné, takže mesto je v prípade MHD odkázané na účelové dotácie zo štátneho rozpočtu - z týchto prostriedkov sa dotuje nielen prevádzka dopravy, ale aj tzv. kapitálové výdavky, teda investície, najmä do vozového parku.

Výšku dotácií na bratislavskú dopravu možno ilustrovať na údajoch uvedených v tabuľke. Prostriedky, ktoré Bratislava dostáva na mestskú dopravu, opäť nezohľadňujú rast cien a infláciu. O reprodukcii vozového parku nemôžeme ani uvažovať, hoci je zastaralý, vozidlá sú väčšinou amortizované, takže mestská doprava žije viac-menej zo svojej podstaty. Autobusy, trolejbusy a električky sa nachádzajú v zlom technickom stave, čo oplyvňuje kvalitu i bezpečnosť dopravy, množia sa prestoje, meškania, vynechávanie spojov a ak čoskoro nedôjde k zásadnejšej obnove vozového parku, Bratislavčania sa pomaly nebudú mať na čom voziť.

Odplata za komunálne voľby?

Účelové dotácie - ako ukazujú predchádzajúce príklady - sú buď nízke, alebo žiadne, príjmy z daní predstavujú v Bratislave niečo vyše 600 miliónov korún, naše výdavky dosahujú 3 miliardy. Väčšinu prostriedkov si teda mesto musí samo zarobiť - podnikaním, obligáciami, prenájmom majetku, ale i jeho odpredajom. Dokedy ale budeme predávať majetok, aby sme občanom dokázali zabezpečiť také základné služby, ako sú doprava či údržba komunikácií? Pre zaujímavosť - napríklad v roku 1991 mesto dostalo 760 miliónov korún na prevádzku MHD a 613 miliónov na investície, o rok neskôr tieto dotácie predstavovali 786 mil. Sk a 568 mil. Sk. Ako si vysvetliť taký prudký pokles výšky štátnych dotácií na bratislavskú mestskú dopravu? Prečo bol štátny rozpočet voči Bratislave veľkorysejší v rokoch prísnej reštrikcie, zatiaľ čo dnes, keď sa vláda chváli vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami, pociťuje hlavné mesto čím ďalej väčšiu núdzu? Zdá sa, že sa ponúka iba jedno vysvetlenie - vládna koalícia je nespokojná s výsledkami komunálnych volieb v roku 1994 a odvďačuje sa i takýmto spôsobom občanom hlavného mesta za to, že si nezvolili delegátov HZDS.

Problém sa však zďaleka netýka iba Bratislavy. Z prostriedkov získaných z daní sa zo štátneho rozpočtu vracia späť do obcí a miest asi 6 miliárd. Nie je ťažké vyrátať, že táto čiastka predstavuje niečo vyše 1000 korún na jedného obyvateľa. Teda zo všetkých peňazí, ktoré za celý rok občan odvedie na dane, sa mu tisícka vráti do miesta jeho bydliska. Zdá sa teda, že súčasná vláda asi nemá záujem o rozvoj komunálnej demokracie a o posilňovanie právomocí samosprávy.

Autor: ROMAN VAVRÍK (Autor je prvým námestníkom primátora hlavného