Mestská veža v Trnave sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie renesančné stavby mesta. Túto dominantu sa rozhodli v druhej polovici 16. storočia postaviť vtedajší zástupcovia Trnavy nielen ako pozorovateľňu, zvyšujúcu bezpečnosť ľudí i majetku, ale aj ako módny prejav mestskosti. 28. júna 1574 sa v dome trnavského richtára J. Schlegla zišla mestská rada, pred ktorou murársky majster podpísal zmluvu o výstavbe veže. Zároveň sa zaviazal, že spoločne s ďalšími majstrami - Bernátom a Šebastiánom - objekt dokončí a v prípade smrti niektorého z nich stavbu dokončia tí ostatní. V priebehu necelého roka im pokladníci vyplatili 459 zlatých, pričom do konca roku 1579 výdavky na vežu predstavovali 1250 zlatých. Mesto vyplácalo aj mzdy robotníkom, ktorí nosili pušný prach do pivnice pod vežu. Tú v 17. storočí zasiahli dva veľké požiare, základná stavba však vydržala. V roku 1742 kúpilo mesto 10 tisíc klincov a dalo ju obiť plechom. Na vrchole sa pôvodne týčil astronomický symbol v podobe mesiaca so slnkom, až neskôr osadili sochu Panny Márie Immaculaty, ktorú v roku 1706 strhol víchor. Novú sochu v životnej veľkosti dal zhotoviť trnavský zlatník, aj tá však v roku 1845 pod náporom víchrice nevydržala. Poslednú väčšiu opravu vykonali v rokoch 1938 až 1941. Medzi historicky vzácny inventár veže patria hodinový stroj, slnečné hodiny a zvony. Strážcovia museli hlásiť čas každú štvrťhodinu. Spolu s rodinami bývali tesne pod kupolou a všetky potreby si museli vynášať po 135 schodoch do výšky takmer 50 metrov.
Autor: jk
