j alebo reprezentačnej báze je množstvo odlišných názorov. Od názoru nahnevaných nekritických divákov, ktorí neuznávajú žiadnych súperov a myslia si, že futbal sa robí len na Slovensku a všade vo svete sedia so založenými rukami, až po uplakané názory, ktoré vyvolávajú skepsu, depresiu. Ale aj nereálne optimistické názory. Do tejto znôšky názorov si dovolím pridať môj pohľad.
V úvode treba povedať, že súčasný stav je výsledkom práce množstva ľudí za posledných 15 - 20 rokov, teda od doby, keď naši terajší reprezentanti ako deti začínali. Začínali z nuly na základe svojho talentu, ktorý bol na začiatku na tej úrovni ako u súperov, ktorí sa teraz s nami pohrávajú ako mačka s myšou. Ich futbalový rast, motiváciu, morálku, odolnosť formovala spoločnosť, v ktorej vyrastali, žili a žijú. Treba jednoznačne povedať, že futbalisti vývoj spoločnosti a ostatných ľudí neprerástli v ničom. Nevybočili z rámca dobrých aj zlých vlastností našej spoločnosti. Nevybočili preto, že sa to nedá a nemá to žiadnu logiku, aby boli iní ako ostatní ľudia na Slovensku, keďže tu vyrástli. Futbal je pod verejnou kontrolou. Obrazne povedané, že tú kontrolu robia ľudia s tými istými vlastnosťami ako aktéri okolo futbalu a najjedovatejší, najvulgárnejší sú práve tí, ktorí možno ďaleko zaostávajú za kladnými vlastnosťami kritizovaných. Pekne po slovensky. Chcú od druhých to, čo nikdy nedosiahli sami vo svojom živote. Áno, kritika je potrebná. To je hybná páka progresu. Aby túto funkciu plnila, musí však vychádzať z hlbokého poznania a kritizovať by mal hlavne ten lepší Slovák. Ten, čo zblízka videl aj iný futbal ako ten náš. Toľko všeobecne.
Teraz konkrétne. Pri názore je potrebné oddeliť klubový a reprezentačný futbal. Aj keď spolu vo vrchole súvisia. Treba povedať, že náš klubový futbal na medzinárodnej súťažnej úrovni nie je konkurencieschopný. A keď aj, tak len na úrovni bývalého východného bloku, s ktorým máme spoločné tie isté problémy. V porovnaní s tými lepšími pravdou je len to, že aj naši hráči sú podmienkami plnokrvní profesionáli. Myslím tým, že sa môžu futbalu venovať celí, trénovať v dobrých podmienkach do úmoru. Aj príjmy našich hráčov sú v pomere k priemerným platom našej spoločnosti, ale aj k platom špičkových odborníkov na úrovni našich súperov. Takže podmienky a peniaze investované v tomto období do našich slovenských hráčov by nemali nevyvolávať podstatný a priepastný rozdiel v kvalite. Rozdiel je v kvalite hráčskeho materiálu a jeho vytvorenie, to je dlhodobá vec. Najlepší hráči vo svete sa koncentrujú tam, kde sú najväčšie peniaze, tak ako všetci slovenskí futbalisti chcú hrať za 1. FC Košice. V krajinách od nás zemepisne na západ. Tam, kde aj celá spoločnosť dhodobo žije na vyššej úrovni. Najlepší zahraniční hráči spolu s najlepšími domácimi vytvárajú silné klubové nadnárodné mužstvá, ktoré sú kvalitnejšie ako väčšina európskych reprezentácií. Tí hrajú každý týždeň ťažšie zápasy vo svojich ligách ako naši hráči. Aj v našich kluboch hrajú zahraniční hráči, ale akej kvality? Práve na nakúpených zahraničných hráčoch sa dá identifikovať rozdiel v sile klubového futbalu. Za aké kvalitné kluby by mohli cudzinci hrajúci na Slovensku hrať? Asi len za naše, lebo sú na úrovni našich hráčov a kvality našej ligy. Neviem kedy príde doba, aby si aj naše kluby mohli kúpiť najlepších zahraničných hráčov. Určite vtedy, keď ekonomika nášho štátu bude na takej úrovni, že marka bude mať kurz 1:2 a dolár 1:3. Dovtedy sa musíme v kvalite klubového futbalu len približovať k tým najlepším - ako to nedávno povedal Karol Pecze po svojom prvom štarte v Lige majstrov. Možno úspechom bude aj to, keď vzdialenosť nebude oveľa väčšia. Preto sú zbytočné neadekvátne kritiky, hnev. Viac pomôže, keď teraz začneme robiť futbal tak, aby bol o 15 - 20 rokov oveľa lepší. Tak to bude hodnotiť generácia, ktorá bude potom pri futbale.
Autor: Milan Lešický (Autor je trénerom mužstva SR do 21 rokov)
