dňovej návštevy v Prahe. Česká strana pred Kinkelovou návštevou nepriamo naznačila, žeby si vedela predstaviť, ak by české obete nacizmu z fondu dostávali príplatok k dôchodku vo výške 1000-2000 Kč mesačne. Minister Zieleniec túto možnosť priamo nevylúčil ani na tlačovej konferencii po svojich rokovaniach s Kinkelom, ktorý tejto možnosti naopak evidentne naklonený nebol. Treba pritom povedať, že text deklarácie je v tejto otázke jasný a dáva zapravdu nemeckému ministrovi zahraničných vecí. Ťažko si je totiž možné predstaviť jasnejšiu formu individuálneho odškodnenia ako práve spomínané príplatky k dôchodkom. Nie je ťažké domyslieť si, že ak by sa českej strane podarilo túto formu odškodnenia presadiť, mohla by sa pasovať v česko-nemeckých rokovaniach za víťaza a získala by nepochybne voličské hlasy českých obetí nacizmu. Avšak, s istým nádychom cynizmu je možné konštatovať, že počet obetí, ktoré by nemecká strana mala odškodniť, je pre neustále odkladanie rokovaní už tak nízky, že tak ako akékoľvek diplomatické prieťahy z nemeckej strany ako i snaha o voličské hlasy zo strany českej sa javia ako zbytočná tvrdohlavosť. Na druhej strane si česká vláda uvedomuje určite aj skutočnosť, že dôležitejšie ako víťazstvo v tomto "kole" je získanie bezpodmienečnej podpory Nemecka integračným snahám do EÚ. Túto podporu Kinkel počas svojej návštevy prisľúbil, pričom zároveň opätovne odmietol spájať vstup ČR do EÚ s požiadavkami sudetských Nemcov. To je pre českú diplomaciu úspech, a preto by sa jej presadzovanie individualizácie odškodného z Fondu budúcnosti mohlo - nie neopodstanene - javiť nielen ako tvrdohlavosť, ale aj ako potvrdenie príslovia, že ak niekomu podáš prst, chce hneď celú ruku.