BRATISLAVA (PRE SME - ELENA LETŇANOVÁ) - V Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie znelo v sobotu v rámci Bratislavských hudobných slávností štýlovo zaujímavé skĺbenie hudby 19. a 20. storočia (F. Schuberta, C. Francka, C. Debussyho, S. Prokofjeva a slovenského autora R. Bergera) v podaní bývalej ašpirantky bratislavskej VŠMU Sylvie Čápovej-Vizváryovej. Jej výkon je prekvapením v zmysle umeleckého nadhľadu a zahĺbenia sa do nových polôh Schubertovej hudby, pôvabnosti raného romantizmu s jeho novými problémami, disciplinovanosti Prokofjevovej sonáty č. 2, bravúrne hranej virtuóznej štruktúry Debussyho prelúdia Čo videl západný vietor a technicky i interpretačne náročnej Sonáty od Romana Bergera, ktorú sme mali možnosť počuť celú po takmer štvrťstoročnom odstupe, v zrozumiteľnej forme, so záverečnou esenciálnou a rozsiahlou toccatou. Aj za toto dielo skladateľovej mladosti obecenstvo umelkyňu odmenilo zaslúženým potleskom. S. Čápová-Vizváryová nastupuje po svojom brilantnom rapsodickom období obdobie "kantilény", rozjímavých skladieb, kde virtuozita a masívne dynamické plochy odchádzajú zo scény a javia sa ako pozadie. V tomto zmysle sme vnímali jej koncepciu Franckovej veľkej a dojímavej skladby Chorál, prelúdium a fúga, ktorá prišla po štýlovo čistom a priezračnom Schubertovom Impromptu, opus 142, znejúcom ako pravá romantická skladba.
Autor: SME-el
