Spievajúca huslistka Iva Bittová (39) je vysoko uznávanou predstaviteľkou alternatívnej hudobnej scény, nezasvätencom určite známa aspoň z filmu Ružové sny režiséra Dušana Hanáka. Po desiatkach samostatných i kolektívnych projektov nahrala od marca do júna tohto roka spoločný dvojalbum Bílé inferno s gitaristom Vladimírom Václavkom, pôsobiacim svojho času v skupinách Dunaj, E, Rale či Klar. Kolekciu, pozostávajúcu z bieleho a čierneho CD v originálnom papierovom balení, pokrstia v sobotu 11. októbra o 19.00 h na vystúpení v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Deň predtým budú účinkovať v Brne a v nedeľu v Prahe. Sprevádzať ich bude kompletná zostava podieľajúca sa na nahrávaní albumu - Bittovej staršia sestra Ida Kelarová (klavír, spev), ich mladšia sestra Regina (ako tzv. fluidum koncertu), dievčenský zbor Lelky, americký violončelista Tom Cora, hráč na krídlovku František Kučera a džezový kontrabasista Jaromír Honzák. Bittová vystrieda v spleti zvukov nielen husle a violu, ale i kalimbu, perkusie, vodofón a africkú lýru, ktorú použila v skladbe Je tma. "Je to taká tekvica so strunami z nití, na ktoré sa brnká. Keď som našla Václavkov text o hlinenom motýlikovi, rozhodla som sa ho nahrať a do hry zapojiť vŕzganie dverí i zvonenie koráľov. Tak vznikla improvizácia na čierne CD," hovorí pre SME Iva Bittová. Ako producentka albumu, nahrávaného v zlínskom štúdiu V, kde tradične pracuje i ostravská skupina Buty, projekt rozdelila na dve polovice. "Sama podľa vlastných skúseností viem, že nie som schopná počúvať napríklad 70-minútové CD pozorne od začiatku do konca. Biely album je viac pesničkový, čierny zádumčivejší a určený na sústredenejšie počúvanie." Zaujímavej podobe albumu z brnianskeho vydavateľstva Indies Records kraľuje kresba Bittovej staršieho syna Matouša, ktorú nakreslil v piatich rokoch. Texty trinástich kompozícií pochádzajú od Bohuslava Reyneka, Jana Skácela, So Päk-džu, Zuzany Renčovej, Mordechaja Gebirtiga i obidvoch hlavných protagonistov. Poslucháčsky vďačné sú hneď úvodné piesne Vzpomínka, Uspávanka či ľudovka Zelený víneček, ktorých prívetivá nálada kontrastuje s náročnejšími motívmi temnejšej časti. Výnimočný projekt už uviedli vlani v pražskom Divadle Archa a vychádza z koncertného programu Bittovej s Václavkom. "Z mojej strany ide o ďalšie tvorivé obdobie. V mnohých prípadoch sú to spevné melodické pesničky, nie také moje ,extra kvákanie`. Vystupujem tu viac ako speváčka - oproti cyklu 44 duetov Bélu Bartóka pre dvojo huslí s Dorotheou Kellerovou, kde pôsobím ako hráčka," vraví Bittová. Projekt s Kellerovou, ktorá hrá v Štátnej filharmónii Brno a v alternatívnej skupine Quakvarteto, pokrstili minulú stredu v pražskom Kostole sv. Šimona a Judu. Cyklus inšpirovaný folklórom doplnili interpretky o improvizovaný spev a ojedinelý kompakt je skrytý v červenom zamatovom obale s perím. S Bartókovým dielom sa Bittová zoznámila náhodou vďaka istému holandskému ctiteľovi a stalo sa jej blízke najmä ľudovými motívmi. Pokojné melódie zaradené na Bílé inferno spôsobili i životnú zmenu Vladimíra Václavka. "Rockového zvuku sa už Venca asi nasýtil a sám sa vnútorne upokojil," vraví o ňom Bittová.
Iva Bittová sa narodila v Bruntále a so svojimi dvoma synmi žije v moravských Lelekoviciach, kde už tri roky vedie detský zbor. "Mávame týždenne dve hodiny spevu a učím ich žánrovo neohraničenému prejavu - od ľudových piesní až po moje improvizácie, ktorými sa ich snažím uvoľniť a dávam im nové tvorivé možnosti. Prijímajú to veľmi dobre, a keď sa ich tak raz za polroka pýtam, či ešte majú o prácu v zbore záujem, vždy sa čudujú, prečo mám také otázky." Lelekovický zbor účinkoval už na albume Kolednice. "Najskôr som dala dohromady vianočný program a priatelia ma ustavične oslovovali, prečo ho nenahráme. Koledy sú prirodzeným a najpríjemnejším kontaktom detí so spevom, a aj keď ich už podľa mňa vydáva každý trocha spievajúci a hrajúci človek, pokúsila som sa o iné poňatie." Pri svojej tvorbe vychádza Bittová z hry na husle, obohatenej o nový rozmer spevu a zvukov. "Je to hudobný svet, ktorý počujem vo viacerých nástrojoch," tvrdí. Husle objavila už ako dieťa, i keď ich príliš nemala v láske a spočiatku hrala iba preto, lebo si to želali rodičia. "Nebola som žiadny génius, aby som to chcela sama za každú cenu. Pripadalo mi to ťažké, ale teraz už viem, že ten nástroj mi je daný. Dnes už hru cítim nie ako nutnosť, ale ako potrebu. Potrebu cvičiť ako každý malý žiak a pritom si stále vymýšľať." Okrem Ružových snov má Bittová za sebou ďalšie filmové i divadelné úlohy (Balada pro banditu, Zápisník zmizelého), spoluprácu i spolužitie s Pavlom Fajtom, je autorkou hudby k filmu Mikola a Mikolko (réžia Dušan Trančík) a s mimoriadnymi úspechmi koncertuje v zahraničí.
