V poradí druhý mlyn, ak ideme po Malom Dunaji od Bratislavy, je za obcou Tomášikovo. Je menší ako mlyn z Jelky, pôsobí komornejšie a malebnejšie. Pobrežný kolový mlyn sa nachádza na ostrohe vytvorenej Malým Dunajom a jeho ľavobrežným prítokom, Suchým potokom. Postavil ho v roku 1884 mlynár Ján Matica, starý otec dnes už 77-ročného, čiperného potomka rodu a posledného majiteľa mlynu rovnakého mena. Pán Matica (na snímke) i napriek svojmu vysokému veku i dnes ešte každý deň sadne na svoj bicykel a vyberie sa k mlynu, aby robil sprievodcu zvedavcom či návštevníkom mlyna. Ešte pred dvoma rokmi bývali spolu s manželkou v osamelom domčeku pri mlyne, no z obáv o svoju bezpečnosť sa radšej presťahovali do obce a rodinný dom predali. Mlyn patrí medzi najlepšie zachované. Podarilo sa uchovať pôvodné vnútorné i strojové vybavenie prevádzky, bez rušivých zásahov do konštrukcie. Budova mlyna je z brehu prístupná drevenou lávkou so zábradlím. Kým v Jelke tvoria mleciu sústavu novšie stroje, v Tomášikove sa stretneme so staršou technológiou mletia - kameňové zloženie na masívnom mlynskom lešení, teda staré dobré mlynské kamene. Koženým hrdlom sa sypalo obilie medzi kamene, odkiaľ ho rozomleté "odvážal" korčekový výťah. Z osievacej truhlice melivo prepadávalo do odberných hrdiel na šrot, hladkú i hrubú múku a otruby. Mlyn bol v prevádzke do roku 1951. V roku 1982 sa z mlyna stalo múzeum, no bolo ho treba zreštaurovať. Ján Matica sa v jednej osobe stal stavbyvedúcim, robotníkom, architektom a za krátky čas so svojimi rovesníkmi dali mlyn do pôvodnej podoby. Hovorí, že dnes by už znova bolo potrebné čo-to poopraviť, vymeniť prístupový most, no to chce peniaze a tie sa akosi v dnešnej dobe ťažko zháňajú.
Autor: PRE SME - VLADISLAV KMEŤ
