Blúdiacim pohľadom prechádza múrmi väzenskej cely. 35-ročná Asja hovorí pomaly a ticho, v očiach neopísateľný strach. Podľa islamského práva šaría bola odsúdená na smrť, vykonanie trestu však bolo odložené. Dnes je Asja už tretí mesiac vo väzení a bude ešte šesť, presne toľko totiž zostáva do času, než privedie na svet dieťa. Potom bude v súlade s islamským právom za zabitie manžela zastrelená. "Neurobila som to, cítim len istý pocit viny, že som do nášho domu vpustila sestru s jej mužom: oni ho zabili," tvrdí nepresvedčivým a zlomeným hlasom 36-ročná svetlovlasá žena. Zároveň naznačuje, že jej viera v spravodlivosť práva šaría je narušená. Otvorene však sudcu neobviní. Lož alebo krivé obvinenie je podľa islamu rúhaním a Asja je moslimka, napriek tomu sa vraj vo väzení k Alahovi modlí málo. Podľa riaditeľa väznice v Groznom Ramzana Mučajeva príbeh Asje je prvou "love story" s brutálnym koncom, s ktorým sa súd podľa práva šaría za približne dva roky v Čečensku stretol. Asja, matka niekoľkých detí, bola neverná svojmu mužovi. Ten jej pohrozil, že ju zabije. Asja však muža opila, potom vpustila do domu svoju sestru a jej milenca Adama. Spoločnými silami odrezali opitému mužovi hlavu. Sestry ho pritom držali za nohy, kým Adam rezal. Asjina sestra i Adam už boli verejne popravení, Asja poprave pravdepodobne neunikne. Jej príbeh často využívajú odporcovia práva šaría ako dôkaz brutality moslimského práva. Riaditeľ Mučajev je však opačného názoru. "Uvedomte si, že žijeme v povojnových časoch, keď len jasne pochopiteľný a spravodlivý trest môže pôsobiť odstrašujúcim dojmom. Šaría nie je barbarským výmyslom, je to po tisícročia utváraný zákonník, ktorý zodpovedá našej viere, našej mentalite," vysvetľuje. Podľa neho šaría neznamená len tresty smrti, obsahuje aj systém opatrení, ktorých cieľom je prevýchova. Spravodlivosť súdu šaría dnes v Čečensku spochybňuje len málokto. "Veríme v jeho spravodlivosť, po priestupku musí prísť trest. Súd šaría je oveľa spravodlivejší ako bývalé sovietske súdy, kde bujnela korupcia," uisťuje 38-ročná Ruska, ktorá čaká na rozsudok za krádeže. Ďalšie ženy, vrátane moslimiek, pokračujú v čistej cele v spracovávaní ovčej kože a súhlasne prikyvujú. "Ja neviem," pripúšťa asi 20-ročná žena a uprene pozerá na podlahu. Za spoluúčasť na únose skupiny novinárov jej hrozí až 15 rokov väzenia. Podľa Mučajeva od stiahnutia ruských jednotiek prešlo v Čečensku vyšetrovacou väzbou viac ako 1000 osôb. Na vynesenie alebo vykonanie rozsudku čaká vo väznici 300 osôb, z toho 15 žien. Za vraždu tu sedí 35 osôb, za krádeže 25, za spoluúčasť na únosoch 25 a za znásilnenie desať osôb, medzi nimi i niekoľko žien. Zabitie sa trestá smrťou zastrelením alebo ukameňovaním, pričom trest môžu vykonať i príbuzní obete. "Som proti tomu, aby sa z trestu smrti robilo divadlo pre verejnosť," usudzuje v súvislosti s poslednými verejnými popravami Mučajev. "Na druhej strane je však treba pochopiť, že poznanie trestu je jedným z možných spôsobov, ako po vojne zastaviť šírenie kriminality," upozorňuje. Za dva roky sa v Čečensku uskutočnilo sedem verejných popráv. Vo všetkých prípadoch boli odsúdení zastrelení blízkymi. Len v jednom bol v obci Bači-Jurt páchateľ za niekoľkonásobnú vraždu nožom podrezaný. Rozsudok sa však neurobil dôkladne a tak bol odsúdenec dodatočne zastrelený, keď sa pokúšal s podrezaným krkom utiecť z popraviska.
Podľa Mučajeva bolo v Čečensku dosiaľ za krádeže odsúdených desať ľudí na odrezanie ruky. "Ani jeden rozsudok nebol vykonaný. Neexistuje totiž vhodný mechanizmus pre jeho realizáciu, chýbajú odborníci a technické zázemie," hovorí riaditeľ. Podľa jeho slov zbaviť človeka ruky neznamená "iba zahnať sa sekerou".
