ala na seba dlho čakať. Najľudnatejšia krajina kriticky zareagovala na rozšírenie vojenskej spolupráce medzi Japonskom a USA a varovala pred akýmkoľvek pokusom o "zasahovanie do záležitostí kontinentálnej Číny a Tchaj-wanu". Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí doslova povedal: "Akékoľvek akcie, ktoré sa v rámci americko-japonskej dohody priamo alebo nepriamo týkajú Tchajwanského prielivu, budeme považovať za neprijateľné narušenie suverenity ČĽR a zasahovanie do vnútorných záležitostí."
Peking považuje Tchaj-wan, kde roku 1949 po prehranej občianskej vojne utiekli pred čínskymi komunistami predstavitelia Národnej strany (Kuomintangu) aj so zvyškami svojej armády, za svoju vzbúreneckú provinciu. Obavy Pekingu z pripravovanej vojenskej zmluvy medzi Tokiom a Washingtonom sa nepodarilo rozptýliť ani nedávnou návštevou japonského premiéra Rjútaró Hašimota v Číne. Čínski predstavitelia už neraz vyhlásili, že mienia dosiahnuť pripojenie Tchaj-wanu k pevninskej Číne, a to v prípade potreby aj silou. A kedže vojenské spojenectvo medzi USA a Japonskom by malo strategicky zahrnúť aj Tchaj-wan, reakcia Číny je jednoznačná. Možno teda očakávať ďalší rast napätia v oblasti, ktorý tlmí iba skutočnosť, že na ostrove sú v prevahe politické sily rátajúce s návratom na pevninu a s prevzatím vlády nad celou Čínou. Tchajwanský premiér Vincent Siao po svojom nedávnom vymenovaní vyhlásil, že jeho hlavnou úlohou je zlepšiť vzťahy ostrova s pevninskou Čínou a udržať pre svoju krajinu hospodársky štatút "ázijského tigra". Čína si robí nárok na Tchaj-wan aj preto, lebo vláda v Tchaj-peji sa neraz pokúšala presvedčiť mnohé, najmä menšie štáty, aby ju podporili v snahe o prijatie do OSN ako plnoprávneho člena. A samostatnosť Tchaj-wanu by si mohli brať za vzor nielen Tibet, ktorý Čína vojensky obsadila v 50. rokoch, ale aj okrajové oblasti s prevažne moslimským obyvateľstvom a bohaté prímorské provincie, ktoré len s nevôľou prijímajú kroky z centra. A aj keď japonský premiér ubezpečil čínskych predstaviteľov, že Tchaj-wan sa nestane členom OSN, lebo je "len regiónom, a nie krajinou", a vyjadril sa za existenciu "jednej Číny", zdá sa, že čínskemu vedeniu takéto deklarovanie svojich práv na ostrov ani zďaleka nestačí.
Bude zaujímavé sledovať vývoj vo východnej Ázii, kde Kórea čelí kríze, Čína povzbudená ekonomickými úspechmi sa stáva čoraz odvážnejšou a v Japonsku cítiť medzi obyvateľstvom protiamerické nálady.
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
