níka, politik (zakladateľ Strany demokratického socializmu), novinár, riaditeľ rozviedky SIS...

# Za posledných sedem rokov ste okrem iného boli aj pri zrode Národnej obrody a obnovení žánru politického komentára, čo otvorilo priestor mnohým komentátorom politického života na Slovensku. Ako sa za toto obdobie zmenili slovenské noviny?

"Slovenská žurnalistika sa pokojne môže porovnávať so svetovým, respektíve európskym štandardom, pretože napríklad politický fejtón môže konkurovať politickému fejtónu v svetoznámych denníkoch. Mám na mysli napríklad fejtóny Martina Hrica. To isté však platí pre mienkotvornú politickú publicistiku, ktorá sa dostala na úroveň tohto štandardu, čo súvisí s tým, že novinári sú rozhľadenejší a dokážu vytvárať neformálny spôsob komunikácie s politikmi. Na Slovensku existuje mienkotvorná skupina politických komentátorov a glosátorov, ktorí sú na úrovni politikov, ba dokonca mnohých politikov vládnej koalície aj opozície predčia. Tu kdesi sú aj korene antagonizmu medzi novinármi a politikmi vôbec, a medzi novinármi a vládnymi politikmi. Bývame totiž občas svedkami toho, že sa novinárom vyčíta, že dezinterpretujú, že neinformujú, ale aj komentujú. Takéto výčitky však svedčia v neprospech politikov."

# Novinári sú často obviňovaní z toho, že robia politiku a že sa snažia svojimi názormi politické rozhodnutia aj ovplyvňovať.

"Každý novinár je reprezentantom verejnej mienky, respektíve určitej časti občanov, ktorí vytvárajú verejnú mienku. Má teda suverénne právo sa akokoľvek vyjadriť, pretože sa nevyjadruje len ako autor komentára, ale aj ako občan a jeho názory odzrkadľujú do značnej miery štruktúru názorov verejnosti. Vyjadrenia politikov, ktorí chcú ubrať toto právo novinárom, len dokazujú, že naša politická kultúra ešte nedozrela na demokratický štandard."

# Aj vás v minulosti spájali s istými záujmami, aj vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Ako vnímate jeho osobu i svoje novinárske obdobie teraz?

"Vladimíra Mečiara som vnímal v roku 1990 ako politika, ktorý sa usiluje o rovnoprávne usporiadanie česko-slovenských vzťahov. Viacerí českí politici po roku 1990 uznali historickú asymetriu týchto vzťahov a Mečiar bol jeden z tých politikov na Slovensku, ktorí sa snažili o to, aby táto asymetria bola odstránená, a to aj inštitucionálnym spôsobom. Z toho vyplýval môj záujem vlastnými informáciami a ich výkladom napomáhať proces, ktorý som nazýval procesom česko-slovenského vyrovnania. Mečiar sa mi javil ako politik s dostatočným dynamizmom a razanciou, aby sa tento problém, ktorý zaťažoval vývoj po novembri 1989, riešil. Mečiarovou základnou indispozíciou už v tom čase boli jeho niektoré mentálne vlastnosti, a to predovšetkým sklon k autokracii, ktorý sa postupne umocňoval. Sám som až niekedy koncom roku 1991 jednoznačne postrehol túto základnú charakteristiku Mečiara ako politika. Mečiar ako autokratický politik koná predovšetkým so zreteľom na to, aby sa udržal na špičke mocenskej pyramídy."

# Akejkoľvek mocenskej pyramídy.

"Áno, akejkoľvek mocenskej pyramídy. Pamätáme sa, že bol zástancom česko-slovenskej federácie a takto som v tom období chápal svoju podporu Mečiarovi. Postoj vtedajšieho vedenia VPN som považoval za chybný a spájal som ho aj s niektorými väzbami niektorých politikov VPN na pražské politické centrum, o čom som bol konkrétne informovaný. To nehovorím na svoje ospravedlnenie, ale na vysvetlenie. Mečiar prekročil Rubikon vtedy, keď začal pracovať tou metódou, ktorú verejne označil Milan Kňažko ako lož."

# Mečiar nevyzerá ako silný partner voči dobre informovanej verejnosti. Čím si vysvetľujete jeho schopnosť ovplyvňovať verejnosť napriek množstvu dokázaných nezmyslov a neprávd?

"Myslím si, že Mečiarova schopnosť byť takýmto sa démonizuje. Odpoveď treba hľadať skôr v tom, prečo taká významná časť slovenskej komunity podlieha takejto manipulácii. A tu si možno vystačíme pre stručnosť výkladu konštatovaním, že Slováci ako štátotvorný národ sa začali prejavovať až po roku 1918, keď vznikla Československá republika. Slovensko prakticky až do vzniku ČSR nemalo politickú elitu, ktorá je charakteristická pre politicky vyspelé národy. Vzhľadom na to, že proces štátotvorného formovania slovenského národa sa vlastne dovŕšil až po novembri 1989, ani nie je prekvapujúce, že žijeme v takej spoločnosti, kde sa časť občanov necháva manipulovať politikom vodcovského typu, ako je Mečiar."

# Predpokladám, že na dedinskej úrovni by človeka s takýmito spôsobmi a množstvom dokázaných klamstiev nikto nebral vážne. Prečo to na celoslovenskej úrovni funguje?

"Pretože občan na dedine nežije veľkou politikou, nie je informovaný do tej miery, aby vedel posúdiť, či mu politik Mečiarovho formátu hovorí pravdu alebo nie. Doterajšia historická skúsenosť časti našej spoločnosti je taká, že títo občania prejavujú väčšiu dôveru forme a citovým stránkam komunikácie než faktografii, ale to súvisí s prirodzenou ľudskou vlastnosťou, že ľudia sú naklonení viac počúvať to, čo konvenuje ich očakávaniam, než to, čo nie je v zhode s nimi."

# Excelentne a detailne rozobral Mečiarove klamstvá Marián Leško. Zaujímavá bola reakcia Miloša Žiaka, ktorý vo Fórume upozornil Mariána na jeden fakt, že Mečiar neklame všetkých, ale niektorým ľuďom mnohé veci, čo sľúbi, aj splní.

"Ak si dobre pamätám, tak Miloš Žiak akcentoval predovšetkým fakt, že Mečiar dokáže svojich ľudí podržať a splní ich očakávania. To je kvalita každého vodcu, čo nemožno povedať o niektorých opozičných politikoch, ktorí si nedokážu udržať trvalú lojalitu ľudí, ktorí ich podporujú. A to do istej miery oslabuje akčný rádius pôsobenia opozície. Keď už hovoríme o tejto knihe, treba si všimnúť Mečiarov fenomén čísel. Mečiar pracuje sústavne s konkrétnymi číslami. Mečiar priniesol z Moskvy 100 tisíc pracovných príležitostí, Mečiar konštatoval, že je päť spôsobov odvolania prezidenta, že na Slovensku máme šesť odborníkov na ústavné právo, že napríklad Roman Kováč prijal päťmiliónový úplatok..."

# Bolo by riešením použiť proti nemu väčšie čísla?

"Mečiar pracuje so základným poznatkom, že ľudia majú radi fenomén určitosti. Každý človek viac prijme informáciu, ktorá je presná, ako tú, ktorá je približná..."

# Aj keď je klamná? Bolo päť variantov štátoprávneho usporiadania a potom sa referundum nekonalo. Máme priniesť z Nemecka 150 tisíc pracovných príležitostí?

"Mečiar sa vyjadruje k väčšine nekompetentných ľudí a táto väčšina tieto čísla prijíma. Pracuje s fenoménom, že obyčajnému občanovi sú politické informácie väčšinou nedostupné. Náš občan nemá takú skúsenosť v demokracii ako napríklad občan demokratického štátu, ktorý hodnotí svojho politika cez pragmatiku každodenného života. Náš človek ešte stále žije v ilúzii, že politik naplní jeho očakávania v dlhšom časovom horizonte. Súvisí to s tým, že sme mladým štátom a národom, pomerne krátko žijeme v demokracii a veľmi krátko v samostatnom štáte. Päť rokov po roku 1939 sme mali štát, v ktorom sa formovali politické štruktúry a mechanizmy, bol to však štát totalitného typu, vynútený vôľou Adolfa Hitlera. Zjednodušene povedané, slovenská komunita nie je ešte politicky vykryštalizovaná, aby sme ju mohli hodnotiť podľa štandardných kritérií demokratických spoločenstiev, ako ich poznáme v západnej Európe a USA."

# Značnú časť ľudí nemožno označiť za neinformovaných a nekompetentných, ovládajú obrovské ekonomické zdroje, a napriek tomu - hoci sú prepojení privatizačnými pupočnými šnúrami s vládnou koalíciou - akoby nevnímali nebezpečenstvo, ktoré súčasná vláda pre nich dlhodobo predstavuje.

"Som informovaný o tom, že ho vnímajú, dokonca hľadajú nejaké riešenia, ale zatiaľ nenašli dostatok politickej odvahy, aby riešenie, nad ktorým takéto kruhy rozmýšľajú, preniesli do politickej praxe."

# Obyčajne v HZDS jestvovala nejaká alternatíva, pripomeniem M. Kováča, M. Kňažka, J. Moravčíka, ktorí postupne opúšťali rady HZDS. Dnes už nič podobné nejestvuje?

"Som skeptický, pokiaľ ide o hľadanie ďalšej alternatívy politického realizmu v HZDS. Proces kryštalizácie už prebehol a jeho výsledkom sú všetci bývalí Mečiarovi muži, počínajúc mnou a končiac napríklad Michalom Kováčom. Tí ostatní žijú v psychickom stave, aký bol charakteristický pre pomery pred novembrom 1989. Ale tak ako sa minulý režim rozsypal za niekoľko dní, takisto sa môže rozsypať aj Mečiarov režim. Ide len o to, kde sa skoncentruje tá sila, ktorá by spôsobila jeho rozpad. Potom sa nájdu aj v HZDS ďalší ,realisti`, ktorí budú konať tak, aby prispeli k definitívnemu rozpadu tohto režimu."

# Nie je takouto alternatívou voči Mečiarovej moci SDK, ktorá podľa prieskumov verejnej mienky vyzerá lepšie, ako si zaslúži?

"Vznik SDK je pozitívny fakt, a to aj napriek tomu, že zatiaľ pozitívne pôsobenie tejto inštitúcie nepociťujú jednak potenciálni voliči a nevnímajú to ani fundamentalistickí stúpenci opozície. Avšak samotná existencia politického subjektu, ktorý sa definoval takýmto spôsobom, je povzbudzujúca. Dovolím si však poznamenať, že proces dozrievania SDK nie je zatiaľ ukončený a najbližšie mesiace ukážu, či volebné preferencie, zistené v prieskumoch verejnej mienky, ostanú na tejto úrovni. Všetko je v rukách vodcov SDK."

# Ako sa doteraz prejavujú silné a slabé stránky SDK?

"Slabou stránkou SDK je určitá stranícko-politická rivalita, ktorá pramení v ambíciách jednotlivých politikov, reprezentujúcich SDK."

# Prečo sú mnohí znepokojení tým, že aj malí do toho veľkým hovoria? Nie je akceptovanie názoru malých pozitívnym javom?

"Demokracia je však postavená na nejakých pravidlách a jedným zo základných je štatistické pravidlo, ktoré vyjadruje pomer síl daný počtom členov politickej strany či počtom voličov. Postavenie daného politického subjektu je vždy vyjadrené nejakým číselným ukazovateľom, od ktorého sa odvodzujú napríklad pomery v parlamente, zostavenie koaličných vlád... Toto pravidlo vychádza z toho, že strana, ktorá získa 3 percentá, reprezentuje iba 3 percentá občanov krajiny, ale strana, ktorá má napríklad 14 alebo 15 percent, reprezentuje päťnásobok a teda väčšou mierou sa prihliada na jej názory. Princíp väčšiny je jedným z princípov, na ktorých fungujú demokratické systémy. Na druhej strane je pochopiteľné aj to, že treba prihliadať na názor menšiny a tu je dôležitý režim tohto prihliadania. Keď sa diskutuje o tom, kto aké slovo by mal mať, tak treba vychádzať z tohto pravidla. Inak to bude len akademická diskusia. Niektoré zákulisné diskusie pri formovaní štruktúr a mechanizmov SDK mi pripomínajú časy z roku 1989-90, keď sa VPN takto pripravovala o vlastný potenciál, pretože bola viac intelektuálnym diskusným klubom ako revolučným politickým subjektom. Tam napríklad by som nachádzal aj vysvetlenie, prečo bol úspešný Mečiar a nie jeho politickí protivníci. Sila SDK sa prejaví vtedy, keď si všetci uvedomia, kto na koľko má, keď sa podriadia určitému systému a prijmú určité pravidlá, a tí, čo sú v menšine, sa budú snažiť o to, aby získali väčšinu. Pravidlá hry však musia existovať. Musí existovať určitý systém subordinácie, ale zavádzať systém veta, ako funguje teraz, je smiešne."

# Slabou stránku SDK sú teda podľa vás prehnané ambície malých... A tie ďalšie?

"Snaha - kvôli tomu, aby sa nehovorilo o nedemokratickosti vytvárania tejto koalície - každý problém medializovať nad rámec užitočnosti. Je predsa celkom prirodzené, že na vážny politický problém môžu vzniknúť rozličné názory. Kladiem si otázku, či je potrebné každý jednotlivý názor stavať do protikladu, dávať ho do iných súvislostí a či je potrebné antagonizovať ho do tej miery, aby sa chápal ako politický rozpor partnerov v SDK. To však súvisí s našou politickou kultúrou, že o niektorých veciach nedokážeme komunikovať korektne a diskrétne. Korektnosť a diskrétnosť neznamená ešte utajovanie skutočností, ale to, že skutočnosti sú prezentované tak, aby neznepokojovali tých, ktorí nemajú takú možnosť informácie ako tí, ktorí tieto skutočnosti vytvárajú. To je otázka medializácie. Napríklad miera pozornosti otázke lídra, aká sa jej venovala, nebola adekvátna, nemala sa stať ústredným politickým problémom. SDK nevznikla preto, aby mala lídra, ale preto, aby tu bol obnovený ústavný režim a zachovaná demokracia. Táto téma sa však akosi z verejnej prezentácie SDK vytratila."

# Popularita SDK je určite založená aj na nejakých pozitívach, bez toho by sa o 32 percentách nedalo hovoriť...

"V slovenskej spoločnosti funguje viacero efektov, jedným z nich je efekt nabaľovania. Zostáva skutočnosťou, že niektorí naši ľudia si vytvárajú názor, až keď ich výrazne ovplyvní prostredie. Občania sa niekedy zbavujú politickej pasivity, až keď získajú aktívny vonkajší impulz. SDK môže z tohto hľadiska zohrať pozitívnu politickú úlohu, ak preberie z letargie aj indiferentných. Výsledky volebných prieskumov ukazujú, že časť spoločnosti ostáva mimo politického zápasu, nezúčastňuje sa na voľbách. Masa nevoličov nie je absolútne homogénna, je medzi nimi aj časť občanov, ktorí napríklad negatívne hodnotia vládu V. Mečiara, ale nemajú dostatočnú dôveru k politickým subjektom opozície. Tu môže zohrať výraznú úlohu SDK, môže ich iniciovať, aby išli voliť. Je tu ešte aj skupina novovoličov, ktorí zápasia s politickým skepticizmom a SDK v nich môže prebudiť záujem, aby volili."

# Vzhľadom na to, že prehraté voľby by mali závažné dôsledky pre Mečiara a jeho priaznivcov, ktorí porušili zákony, pokladáte za reálne, že voľby prebehnú demokraticky a štandardne?

"Mečiarov režim za uplynulé tri roky urobil niekoľko takých krokov, ktoré ho jednoznačne diskvalifikujú vo vzťahu k ústavnosti. Táto negatívna skúsenosť odôvodňuje naše pochybnosti o tom, či volebná kampaň, voľby a ďalší vývoj budú prebiehať podľa zákonov a ústavy. Nedôveru opozície voči Mečiarovi v tomto smere považujem za odôvodnenú. To, čo sa udialo s referendom o priamej voľbe prezidenta republiky, ale aj iné kroky Mečiarovej vlády, by mali priviesť SDK k jednoznačnému záveru, že musí byť pripravená na každý variant politickej konfrontácie s Mečiarovým režimom. Zdôrazňujem, na každý variant."

# Čo znamená ,na každý variant`?

"Napríklad voliči a kandidáti SDK môžu byť zastrašovaní najrozličnejšími spôsobmi, môže byť manipulovaná registrácia kandidátov SDK. Nevylučujem manipulácie samotného priebehu volieb a ani určité komplikácie, ktoré by mohli nastať po tom, keď vo voľbách zvíťazí opozícia a bude potrebné prevziať moc z rúk súčasnej vlády."

# V čase volieb nemusíme mať hlavu štátu, čo bude ešte viac komplikovať odovzdávanie moci, nedá sa vylúčiť ani rozdúchavanie etnických napätí, ktoré by mohli sťažiť samotné vyhlásenie volieb...

"Ústavnoprávnu stránku problému by som nezveličoval, pretože si myslím, že demokracia si vždy nájde prostriedky, sily a formy, ako sa s neštandardnými situáciami vyrovnať. Je veľmi dôležité, aby opozícia bola na taký stav pripravená, lebo pripravenosť opozície na takúto konfrontáciu s Mečiarovým režimom môže tejto konfrontácii v jej totálnych dôsledkoch predísť."

# Extrémnym prípadom manipulácie volieb je nerešpektovanie ich výsledkov. Dá sa pochybovať o tom, či by slovenská verejnosť bola schopná toho, čoho občania Belehradu po manipulovaní regionálnych volieb. Pokladáte takýto vývoj za reálny?

"Takýto vývoj na Slovensku by som považoval za katastrofu. Myslím si však, že premiér Vladimír Mečiar napriek toľko démonizovanému dynamizmu a radikalizmu je v podstate zbabelec. Ak sa k takému niečomu odhodlá, tak by to nebol Mečiar. Možno niekoho v jeho okolí by to pokúšalo, ale nemyslím si, že väčšina ľudí v HZDS sú hlupáci."

# Vo verejnosti rezonuje aj obava z prepájania záujmov SIS a kriminálnych živlov. Tejto témy, ako aj rastu kriminality sa opozícia chytá veľmi slabo, hoci ide o obrovské pole záujmu občanov...

"Možno táto charakteristika, s ktorou súhlasím, súvisí s tým, že SDK ešte nedovŕšila proces svojho formovania, zatiaľ neexistuje ani programová koncepcia SDK v takej podobe, aby tieto aktuálne otázky boli predmetom nielen nastoľovania pred verejnosťou, ale aj predmetom riešenia a prezentovania riešení týchto otázok. Takisto súčasná diskusia v SDK sa týka skôr všeobecných politických otázok, ale nejde do konkrétností. To je tiež jedna zo slabín SDK, o ktorých sme už hovorili. Mali by začať fungovať príslušné pracovné sekcie, v tomto prípade sekcia vnútornej bezpečnosti. Je potrebná politická vôľa všetkých subjektov, aby tieto otázky dostali určitú prioritu, lebo občania pociťujú ohrozenie nielen svojho majetku, ale aj života. Vnímajú prepojenie určitých štruktúr organizovaného zločinu s politickými štruktúrami, uvedomujú si aj fakt, že polícia je pri konfrontácii s organizovaným zločinom v defenzíve. Nie som však náchylný k paušálnej kritike polície. Zodpovednosť za tento stav nesie predovšetkým vedenie rezortu ministerstva vnútra, pretože činnosť polície závisí od systémového prístupu vedenia rezortu, od finančných, technických a ostatných prostriedkov, ktoré má polícia k dispozícii. Treba zabrániť aj takej tendencii, že schopní, veľmi kvalitní policajti nachádzajú uplatnenie v súkromnom sektore. Myslím si však, že SDK bude klásť tieto otázky ako prioritné vo svojom volebnom programe."

# Nemôžu byť v predvolebnom období zneužívané tajné služby? Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Mitro pred svojím odchodom z funkcie priznal, že ho žiadali o sledovanie aj novinárov. Pred voľbami už nepôjde len o novinárov, ale aj o predstaviteľov opozície, odborov či občianskych združení...

"Zdieľam obavy, že môže dôjsť k zneužitiu tajnej služby v predvolebnej kampani a predvolebnom zápase, ale na druhej strane by som nepreceňoval tento fenomén ako najpodstatnejší, pretože Mečiarov režim sa bude brániť porážke viacerými prostriedkami. Samozrejme, aj tajná služba mu môže ísť poruke a videli sme, že to dokáže."