Košičania mohli Holanďanov prinútiť aspoň k slušnosti

ROTTERDAM, KOŠICE (SME - RUDOLF RONDZIK) - Po stretnutí futbalovej Ligy majstrov s Feyenoordom nebolo v tábore slovenského šampióna nadšenia na rozdávanie. Celá výprava cítila, že v Rotterdame sa dalo dosiahnuť viac, a tak dať zreteľnejšie najavo, že slovenský futbal si zaslúži väčšiu pozornosť, než akej sa mu v krajine tulipánov dostalo. Takmer nepochopiteľný nezáujem domácich žurnalistov o košický tím potvrdila aj tlačová beseda po stretnutí, keď žiaden zo zástupcov holandských médií neoslovil čo len jedinou otázkou debutanta na košickej lavičke Karola Peczeho. Z tohto pohľadu išlo takmer o ignorantstvo. Aj v utorkovej relácii jednej z holandských televízií pred druhým kolom LM predstavovali podrobnejšie súpera PSV Eindhoven FC Barcelonu, kým pred stretnutím Feyenoordu sa hovorilo iba o vnútorných problémoch lodiarov a Košice spomenuli iba v titulku. Aj to na obrazovke svietila vlajka Lokomotívy. Čo keby sa pred odvetou u nás radšej spomenula rotterdamská Sparta...? Ani trénerovi Arie Haanovi asi diplomacia nič nehovorí. Veď nedbajúc na hosťa K. Peczeho si vzal úvodné slovo a hoci zástupca UEFA dôrazne upozornil, že ide o oficiálnu tlačovú konferenciu, a teda otázky i odpovede treba tlmočiť, vodopád jeho holandských slov zastavilo až nespokojné mrmlanie našich predstaviteľov siedmej veľmoci. Na prehre 0:2 to však už nič nezmení. Škoda, lebo šanca tu naozaj bola. Nedá sa nedať za pravdu kormidelníkovi košických tigrov: "Domáci môžu ďakovať za víťazstvo práve nám. Nepremenili sme zo päť vyložených šancí a im na úspech stačili dve vydarené štandardné situácie. Aj za nepriaznivého stavu som svojim zverencom veril a nabádal ich k aktívnej hre. Žiaľ, opäť zostali iba pri zbieraní skúseností. Práve tie nám v rozhodujúcich momentoch chýbali." Názor kormidelníka Feyenoordu A. Haana na košické mužstvo nepoznáme, lebo ten sa venoval iba svojmu. 1. FC sledoval údajne už dvakrát predtým, a ten hral tak, ako ho videl v Trnave. Po problémoch vo vlastnom kádri považoval za podstatné to, že vyhrali. Viac trápenia bolo vidieť v tvárach košických hráčov. Jozef Kožlej ešte aj na letisku nechápavo krútil hlavou nad nepremenenou šancou v 19. min: "Aj teraz, a keby sa mi podobná šanca naskytla aj desaťkrát, túto akciu by som riešil podobne. Chýbalo mi kúsok šťastia. Loptu som chcel a aj poslal do protipohybu brankára, ale zostala tam ešte noha Dudeka. Naozaj škoda. Trápi ma, prečo si neviem poradiť s prvou príležitosťou. V takýchto stretnutiach sa ich totiž veľa nevyskytuje." Rovnako dopadol aj Janočko a Semeník. To je najväčšia príčina toho, prečo sa Košičania ocitli na chvoste B skupiny bez bodu s hroziacim skóre 0:5. Teraz ich dvakrát čaká turínsky Juventus.