Tento sympaticky obézny časopis obsahuje vlastne niekoľko knižiek, presnejšie: ochutnávok u nás zatiaľ nevydaných titulov. Dobrá polovica čísla je venovaná Francúzom, ale aj tá ďalšia polovica je dobrá. Próza Daniela Pennaca Ako román sa číta ako román, aj keď je o takom archaickom a odťažitom jave ako čítanie. Pennacov postreh, že tí, ktorí nečítajú, sú "navždy bez odpovedí... A čoskoro aj bez otázok." je mi veľmi blízky. Je tu aj ukážka zo Svinského príbehu Marie Darrieussecqovej, nového druhu bestselleru, ktorý spája bezbrehú a bezuzdnú fantastickosť s post-tradičnými postupmi. Pekné básničky Jacquesa Rédu ponúka v citlivom a presnom preklade Michaela Jurovská, "duša" tohto bloku. Z ďalších materiálov ma zaujal List z Budapešti Karla Wlachovského a objavné preklady Byrona. Zdá sa, že Revue svetovej literatúry nadobúda silu, akú mala v šesťdesiatych rokoch legendárna Světovka.