é zoskupenia, dirigentov a sólistov, sa tak vrchovato napĺňa - a to nielen v kvantite. Vystúpenie Orchestre Philharmonique de Radio France s programovou ponukou hudobného romantizmu (v bulletine brilantne charakterizovaného Igorom Javorským) sa stalo skutočnou lahôdkou. Vynikajúco disponovaný súbor s kvalitou všetkých nástrojových skupín a mäkkým, do pestrých výrazových odtieňov rozvinutým tónom sa sústredil na dvoch autorov - Schuberta a Berlioza. Dirigent svetovej povesti Marek Janowski vdýchol nemeckému romantikovi raz delikátnu gracióznosť a bel cantovú spevnosť (Predohra v talianskom štýle), potom zasa (Symfónia č. 8 Nedokončená) tajuplnú, melancholicky podfarbenú, ale i na dramatické vrcholy bohatú melodickosť. Kultivovaný utorkový večer gradoval veľkolepým naštudovaním Fantastickej symfónie Hectora Berlioza. V Janowského poňatí a v sugestívnej interpretácii rozhlasových filharmonikov z Paríža sa táto skladba stala silnou programovou výpoveďou o zážitkoch a pocitoch autora, zrkadlom jeho umeleckého naturelu a výnimočných kompozičných schopností. Janowski ju predniesol naozaj ako symfóniu "fantastickú", dal jej široko klenutú zvukovosť, rafinované odtiene i ducha divadelnosti. Po tomto hudobnom sviatku pôsobilo stredajšie hosťovanie Symfonického orchestra Ermitáž zo Sankt Peterburgu skoro ako studená sprcha. Prevažne ruský program, ohraničený nie príliš festivalovými číslami (Glinkov Valse fantasie a Šostakovičov Hamlet) mal svoje dramaturgické jadro v Brahmsovom Koncerte pre husle a orchester D dur, kde Igor Oistrach pripomenul svoje slávne sólistické obdobie. Orchester pod taktovkou akademicky rutinovaného dirigenta Sauliusa Sondeckisa je telesom sotva priemerných kvalít, s veľmi slabou sláčikovou sekciou, s minimálnou hráčskou eleganciou a interpretačnou fantáziou.
Autor: PAVEL UNGER (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
