Mesiac po pompéznych oslavách Dňa ústavy SR dal slovenský parlament verejne a neodškriepiteľne najavo, že ju považuje za kus popísaného papiera a odmietol ju rešpektovať. I keď na cestu vedúcu k právnemu chaosu nastúpil okamžite po svojom ustanovení - 3. a 4. novembra 1994 - jeho utorkové rozhodnutie ignorovať Ústavný súd je počas novodobej histórie SR bezprecedentným. V tejto súvislosti možno oprávnene diskutovať nielen o legitimite parlamentu, ale aj o všetkých jeho ďalších rozhodnutiach. Napríklad dnes má ústavnoprávny výbor a neskôr aj NR SR rozhodnúť o tom, či poslanec Belan bude zbavený imunity za účelom vyšetrovania trestného stíhania. Pán Belan totiž pred rokom podľa rozhodnutia súdu spôsobil istej osobe ťažké ublíženie na zdraví - komplikovanú zlomeninu chrbtice a rozsiahlu ranu na hlave. Nerešpektoval dopravnú značku Stoj, daj prednosť v jazde! a spoluobčianku jednoducho zrazil. HZDS ho o tri mesiace neskôr nominovalo do funkcie poslanca, keď sa mu podarilo v spolupráci so SNS a ZRS z nej vyhnať F. Gauliedera. V rozpore s ústavou, o čom rozhodol Ústavný súd. Pán Belan nesklamal - tak ako nerešpektoval dopravnú značku, nerešpektoval ani rozhodnutie Ústavného súdu. Nie je jediným ústavným činiteľom, ktorý bol trestne stíhaný. Časopis Plus 7 dní uverejnil v tejto súvislosti mená J. Slotu (SNS), ministra J. Mráza (ZRS) i ministra vnútra G. Krajčiho (HZDS). Argumentácia poslancov vládnej koalície o hlasovaní podľa svojho svedomia, svedomia páchateľov trestných činov, tak dostáva iný rozmer. Inými slovami - v demokratických krajinách takéto osoby sedia vo väzniciach, na Slovensku v štátnych kreslách.

Flagrantné porušenie ústavy parlamentom bude mať následky. Medzinárodné i vnútrospoločenské. Izolácia Slovenska bude dôraznejšia - namiesto toho, aby odstraňovalo svoje nedostatky v demokracii, vyrába ďalšie. To väčšina občanov pocíti na ďalšom znižovaní životnej úrovne. Vnútrospoločenské škody, ktoré spáchali koaliční poslanci nerešpektovaním ústavy, však budú omnoho väčšie. Po utorku na Slovensku neexistuje vyvážená deľba troch zložiek štátnej moci - vládne 82 koaličných poslancov - uzurpátorov. Môžu odvolať vládu, nerešpektovať súdy, beztrestne mrzačiť ľudí, majú k dispozícii tajnú službu, vyšetrovateľov, prokurátorov... Nie však donekonečna. Iba dovtedy, kým to spoločnosť akceptuje. Ak prestane, nemožno vylúčiť ani možnosť, že zasiahne proti nim rovnakým spôsobom. Porušovanie zákonov sa ich pôvodcom potom vráti ako bumerang. Odstrániť násilie nežným spôsobom, a nie je to tak dávno, totiž spoločnosť už skúsila.