iarizmu, ale petičné listiny s viac ako pol miliónom podpisov za referendum, sa stali zakladajúcimi listinami SDK. Sú symbolom jej legitimity a zároveň veľkým záväzkom pre celú päťkoalíciu.
Štart novej volebnej koalície si získal rešpekt protivníkov a podporu voličov. Verejnosť mohla už pri prvom prieskume verejnej mienky vidieť na Slovensku nový úkaz - prvý, najväčší stĺpček grafu ukazujúceho percentá dôvery nepatril HZDS. Veľký štart však začal byť onedlho problematizovaný a kritizovaný. Prejavilo sa to, čo bolo jednoducho pravdou - vznik koalície sa neoznámil až vtedy, keď bolo všetko politicky a organizačne dohodnuté, ale naopak. Veľa občanov, ktorí vkladajú nádeje do zmeny pomerov, tŕplo, keď v "prenose naživo" sledovali utriasanie vzťahov vo vnútri SDK. Boli diskusie o názve, problémy s určením spôsobu navrhovania povolebnej "jednotky", vynoril sa problém líderstva a hovorcovstva... Koaličné spojenie obnažilo aj tlejúce pnutie v KDH, ktorého dôsledkom bolo odvolanie Ivana Šimku z Pracovného výboru koalície. Neharmonické tóny zazneli aj vtedy, keď si SDK začala vyjasňovať vzťahy na politickej scéne. Najprv to bola nervózna reakcia SDĽ, ironizácie a útoky na nedávneho koaličného partnera, SDSS. Komplikácie vznikli aj v dávnejšie začatých rozhovoroch s Maďarskou koalíciou. Táto škála zákonitých dôsledkov vzniku novej koalície rezonovala v reakciách tlače a spätne sa neraz zauzľovala v kabinetoch strán. Tie boli často zaskočené novou situáciou, veď po rokoch samostatného života začali strany KDH, DU, DS, SDSS a SZS tvorbu spoločných politických a organizačných štruktúr. Chtiac či nechtiac v období do volieb musia strany spojené zmluvou o SDK vytvoriť oveľa viac, než len vyhlásenie. Realita ostrého politického zápasu si vyžaduje vytvoriť mnohé spoločné orgány schopné každodennej akcie. Akcieschopnosť SDK sa nedá odložiť na čas volebnej kampane (ako to bolo v prípade koalície Spoločná voľba). Preto sú strany SDK nútené vyjasňovať si konfliktné momenty svojich politických programov, delegovať niektoré kompetencie a organizačno - politické výkony na spoločné orgány, vytvoriť si nové hodnotenia a nové vektory vzťahov voči potenciálnym povolebným partnerom SDK. Napriek všetkému, čo som vymenoval v inventúre problémov, ktoré sprevádzali vznik dnes najsilnejšieho volebného subjektu na Slovensku, trend je v poriadku:
1. Spôsob menovania budúcej "jednotky" za SDK zakotvila zmluva. bude to ten, koho podporia novozvolení poslanci za SDK.
2. Kauza "líder SDK", ktorá vyplnila viacerým periodikám uhorkovú sezónu, sa vyriešila v priebehu septembra (ako bolo avizované). Prezentácia všetkých piatich predsedov strán ako volebných lídrov je prevenciou proti zneisteniu voličských skupín týchto strán. SDK má navyše politického hovorcu dzurindovského formátu, čo je v danej situácii optimálne riešenie.
3. Vyjasnenie vzťahov SDK s ostatnými potenciálnymi spojencami (SDĽ a MK) ešte pokračuje. Nech už skončí politickými vyhláseniami alebo spoločným politickým vyhlásením, bude to krok ďalej. Cieľom SDK aj SDĽ a MK je garancia stability po voľbách a zmena užívania moci na Slovensku. Preto by dohoda alebo vyhlásenia o spoločných zámeroch po voľbách nemali byť problémom .
Problémy, ktoré sprevádzali štart SDK, nespočívali v samotnej myšlienke SDK, išlo skôr o problémy vzniku a rastu. Ukázali verejnosti, že SDK nie je koalíciou, ktorá drží spolu vďaka diktátu jedného vodcu. Preto mohla byť verejnosť svedkom aj polemík a problémov. Volič mal príležitosť vidieť, ako vznikajú významné politické dohody: ťažko. Ale videl tiež dobrú vôľu a zodpovednosť za verejný záujem, ktorý sa dostal nad osobnú aj stranícku sebeckosť.
Teraz má SDK rok na to, aby ukázala, že éra spievajúceho hnutia sa skončila a že volič môže novej sile dôverovať.
Autor: Ján Budaj podpredseda DU
