nahrádza nová generácia politikov. Nie vždy však táto výmena generácií so sebou prináša aj demokratizačné zmeny. Príkladom je bývalý Zair, dnešná Demokratická republika Kongo, kde starého diktátora Mobutu Sese Seka nahradil nový - Laurent-Desiré Kabila. Minulý rok stratila svojho vodcu - cisára Jeana-Bédela Bokassu aj Stredoafrická republika a v noci z 25. na 26. novembra odišiel na večnosť bývalý malawský prezident Hastings Kamuzu Banda.
Zakladateľ Kongresovej strany Malawi (MCP) a až do svojho skonu jej predsedu sa na čelo vlády postavil už v 60-tych rokoch, keď vtedajšie Ňansko získalo nezávislosť v rámci britského Spoločenstva. V rukách H. K. Bandu sa tak sústredili právomoci prezidenta aj predsedu vlády. V roku 1970 sa dokonca vyhlásil za doživotného prezidenta Malawi. Argumentoval, rovnako ako mnohí iní africkí vládcovia, nevyhnutnosťou zabrániť etnickým konfliktom, ktoré by mohol pluralitný systém v krajine spôsobiť. Deklarovanú vnútornú stabilitu udržoval Banda prenasledovaním opozície v duchu hesla: "Poriadok, lojalita, poslušnosť a jednota." Počas troch desaťročí jeho vlády boli v krajine zavraždené a umučené tisíce ľudí.
Ciele opozičných politikov sa po neúspešnom atentáte na Bandu v roku 1967 naplnili až v 90-tych rokoch. Rozpad bipolárneho sveta a pozastavenie finančnej pomoci pre Malawi vyvolalo v krajine vlnu nepokojov. Banda, nazývaný "ngwazi" (čo znamená lev, dobyvateľ alebo majster) bol prinútený vyhlásiť referendum o demokratizácii štátu, v ktorom sa za politický pluralizmus vyslovilo viac ako 60 percent voličov. V prvých demokratických voľbách v máji 1994 utrpel v súboji s opozičným politikom Bakalim Muluzom drvivú porážku. Nedožil sa však pokojného dôchodku. Jeho kontá v zahraničných bankách boli zmrazené, obvinili ho zo sprenevery 9 miliónov dolárov a pred dvoma rokmi aj z vraždy troch opozičných ministrov a jedného poslanca v roku 1983. Súd ho však vyhlásil za nevinného.
Hastings Kamuzu Banda zomrel v johannesburskej nemocnici a politickú scénu čierneho kontinentu tak opustil ďalší diktátor. Afrika ich však má stále dosť. Či už je to Kerekou v Benine, Abacha v Nigérii, Museveni v Ugande, Nguesso v Konžskej republike alebo Ratsiraka na Madagaskare. A každý z nich sa stará viac o svoje švajčiarske kontá ako o demokraciu, ľudské práva a prosperitu svojej krajiny.
Autor: ANDREA HAJDÚCHOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
