Začína obdobie, keď si niektorí nasadzujú zimné pneumatiky, aby sa im nešmýkalo, a iní zasa dostávajú krídla, aby sa im dobre letelo. Ale áno: mám na mysli stužkové, ktoré v týchto dňoch prebiehajú. Vlastne ani neviem, či si aj dnešní maturanti dávajú stužky na klopy kabáta. Chcem veriť, že tento dobrý zvyk sa zachoval do dnešných dní. Viem však celkom určite, že dnešní mladí už nie sú takí naivní a vyplašení a poslušní, ako sme boli my v ich veku. Poniektorí už majú dokonca svoje autá a svoje mobily a svoje firmy. Ale napriek tomu uzemneniu a reálnemu prístupu k životu (fuj, to je ale fráza) vás, maturanti, prosím: nestraťte tú potrebnú dávku naivity, snívania a rojčenia, ktorá je potrebná na také lietanie, napríklad. Byť pri zemi je vcelku užitočné, ale môžete ochorieť na prízemnosť. A prízemných obuchov je medzi nami dosť. Ak teda dostávajú mladí stužku, dostávajú zároveň krídla. Všetkým nositeľom Stužky Smelého Lietania všetci zo srdca úprimne závidíme. A možno im želáme to, čo sa nám celkom nepodarilo: využiť svoje vnútorné krídla na to, aby sme doleteli trochu ďalej a vyššie. Začína obdobie, keď sa bude šmýkať a vrážať do seba, ale začnú sa objavovať ľudia, ktorí sa budú práve teraz vznášať. Neposmievajme sa im, že plyn, ktorý ich nadľahčuje, sa volá ilúzia, že vietor, ktorý im fúka do krídel, sa volá snívanie. Nechajme ich v tom. Pretože ak nás nechajú oni v tom, budeme potom už naozaj v TOM. Až po krk.