tak som teda bol na výstave Vašich fotografií v Slovenskej národnej galérii, bývalé Vodné kasárne, Rázusovo nábrežie 2, II. poschodie. Nedokážem prejsť okolo tejto budovy bez toho, aby mi nenaskočila mrzutá nálada, keď vidím, ako sa dá zhovadiť príjemná a inteligentná budova. Tým sa možno ospravedlňuje, že som nedokázal mať ten dobrý pocit, ako sa mi to v galériách stáva. Môj mrzutý dojem sa ešte zvýšil, keď som uvidel, ako sú Vaše fotografie inštalované. Hneď mi naskočilo, že slovo inštalácia je od slova inštalatér. Celá expozícia pôsobila tak nejako inštalatérsky, zlé osvetlenie, zatečené múry galérie, pod nami bordel z odchádzajúcej výstavy... Nebudem to rozťahovať: za to Vy naozaj nemôžete. Ale fotografie ste nafotili Vy a ste pod nimi podpísaná. Hneď prvá fotografia, na ktorej je Váš otec pri aute, sa mi zapáčila. Je to naozaj krásna fotografia, nielen preto, že Vás otec je krásny človek a sympaťák. Je na nej nafotené to, čo nachádzam naozaj iba na tých najlepších fotografiách: okrem človeka, predmetu alebo krajinky je na nej odfotografované svetlo. Je to príjemné svetlo, ktoré robí obrysy mäkšími a kvôli ktorému mám rád fotografie. Hneď prvá fotografia a hneď taká skvelá! (To som však bol ešte len na začiatku a nemohol som tušiť, že vidím zároveň najlepšiu fotografiu celej exhibície.) Aj tie ďalšie fotografie boli vynikajúce, profícke. Dojala ma známa snímka manželov Lenn-ONO-vcov. Holý zadok Johna Lennona pôsobil tak bezbranne a vôbec nie obscénne. Zato krehká nahá primabalerína priviazaná na kríž vyzerala hrubo a urážajúco: že si už nedáte pokoj s tými krížmi! Ešte sa mi páčili fotografie barových tanečníc v civile a v pracovnom, revuálnom ošatení. Bola v tom krehkosť i sila ženstva! Zato sa mi vyslovene odporný videl portrét Keitha Harringa, ktorého mám inak veľmi rád. A pri portréte nejakého Sergeja Ivanoviča Baletnikova (ospravedlňujem sa, že som si nezapamätal jeho meno) parodujúceho obraz colníka Rousseaua vo mne skrslo strašné podozrenie: tá žena nemá vkus. Ja viem, je to avantgardné a postmoderné a kritici a snobi nájdu v tom hlbšie významy, ale vo mne začali hlodať kacírske otázky: nie je to iba legenda, ktorá privábila na túto výstavu toľké davy? Poznám na Slovensku najmenej tri ženy, ktoré fotografujú prinajmenej tak dobre ako Vy a to nehovorím o chlapoch! Ak ste obeťou masmediálneho manipulovania, je mi Vás ľúto a je mi ľúto naozaj tých niekoľkých silných fotografií, ktoré vyšli z Vašich rúk.

Autor: S pozdravom Daniel Hevier