odmieta predstavu, že vláda by mala riadiť a kontrolovať činnosť televízie, rozhlasu a tlače, pričom majú na mysli každú vládu, nielen tú terajšiu. Naopak za potrebné pokladá takéto usmerňovanie 28 % respondentov. Mnohí čitatelia, poslucháči a diváci na jednej stane a žurnalisti na strane druhej akoby uzavreli "tiché spojenectvo": novinári si už nechcú nasadzovať náhubok, chcú písať čo najslobodnejšie a väčšina ľudí chce čítať, počúvať a pozerať práve také médiá, ktorým je vlastný nezávislý názor na udalosti, ktoré hýbu našou spoločnosťou. Ak sa chceme zamyslieť nad tým, prečo sa vlastne

dnešní držitelia moci opakovane pokúšajú obmedziť slobodu médií, mali by sme vedieť, akým ľuďom chcú sťažiť prísun informácií. Od koho si ľudia najradšej dajú vysvetliť aktuálne udalosti? Aké typy divákov, poslucháčov či čitateľov sú rozšírené na Slovensku? Aké kombinácie sledovania jednotlivých médií sú najčastejšie?

Na tieto a ďalšie otázky odpovedal výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov a je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla, kraja.

KTO NA KOHO DÁ, ALEBO KTO MÁ NAJVÄČŠÍ VPLYV NA VEREJNÚ MIENKU

Pod vplyvom akých médií či osôb sa formujú politické názory a postoje ľudí? Ako ukazuje prvý riadok tabuľky 1, dva najsilnejšie mienkotvorné zdroje - televízia a noviny alebo časopisy - majú neosobný charakter. Konkrétny človek je iba jedným zo širokej množiny divákov alebo čitateľov, ktorým je spoločne adresovaná informácia a interpretácia politického problému či udalosti. Ďalšie dva mienkotvorné zdroje sú naopak osobné - príbuzenské alebo priateľské. Po rozhlase ako neosobnom zdroji potom opäť nasleduje zdroj osobný, založený na komunikácii na pracovisku. Ostatné mienkotvorné zdroje, ktoré sme skúmali (farár, starosta alebo iný volený zástupca obce, niektorý z politikov), majú zanedbateľnú váhu, preto ich v tabuľke neuvádzame.

Tabuľka 1

"Keď Vám nie sú celkom jasné niektoré politické udalosti a problémy, kto Vám ich najlepšie vysvetlí?" (%)

Televí- Noviny, Prí- Priate- Rozhlas Niekto

zia časo- buzní lia v za-

pis známi mest-

naní

Celá populácia 47 43 36 32 26 17

Pohlavie

Muži 50 48 29 32 29 17

Ženy 44 38 43 31 23 16

Vek

17-24 37 44 46 38 16 12

25-34 47 49 38 35 24 24

35-44 50 45 32 27 28 23

45-54 53 51 28 32 25 23

55-64 47 37 34 29 33 11

65 a viac 51 30 36 30 32 2

Vzdelanie

Základné 46 33 39 31 26 10

Učňovské 44 41 35 33 20 22

Stredoškolské 54 56 34 33 33 21

Vysokoškolské 45 58 27 28 23 18

Politické preferencie

HZDS 60 37 37 31 34 18

SDK 52 58 36 33 32 14

MK 42 49 35 35 24 15

SDĽ 51 58 37 33 28 19

SNS 51 50 33 27 30 34

ZRS 49 43 46 34 21 24

Nevoliči 34 29 30 30 17 11

Nerozhodnutí 37 33 41 29 18 14

Ako ďalej vidíme z tabuľky 1, muži sa pri formovaní svojich politických názorov väčšmi opierajú o médiá ako ženy, ktoré sa zase častejšie obracajú na svojich príbuzných.

Mladí ľudia sa väčšmi obracajú na svojich príbuzných, priateľov a známych. Televízia a rozhlas majú na najmladšiu vekovú kategóriu výrazne menší dosah ako na ostatné vekové kategórie. Pre mladú a strednú generáciu sú dôležitým mienkotvorným médiom noviny a časopisy. U ľudí nad 55 rokov, a najmä nad 65 rokov je však dominantným mienkotvorným médiom televízia.

Na vzdelanejších ľudí spomedzi médií vplývajú najmä noviny a časopisy. Vysokoškolsky vzdelaní respondenti ich dokonca pokladajú za spoľahlivejší zdroj formovania svojich názorov ako televíziu. Ľudia so stredoškolským a učňovským vzdelaním sa v rovnakej miere obracajú na televíziu ako na noviny či časopisy. Ľudia s najnižším vzdelaním sa orientujú najmä pod vplyvom televízie, pričom ich názory sú výrazne ovplyvňované aj názormi ich príbuzných, na ktorých sa obracajú takmer v rovnakej miere ako na televíziu a vo vyššej miere ako na tlač.

Výrazným faktorom sú politické afiliácie respondentov. Najväčšmi vyhľadávajú televíziu prívrženci HZDS. Ostatné médiá ich natoľko neoslovujú. Voliči SDK, MK, SDĽ pozornejšie sledujú stanoviská tlače, a až potom televízie. Pre prívržencov ZRS sú ich príbuzní rovnako dôležitý zdroj ako televízia či tlač. A napokon, ak sa v niečom nevyznajú nevoliči a nerozhodnutí, zriedkavejšie ako ostatní hľadajú vysvetlenie v televízii, tlači i rozhlase.

Celkovo má tlač najväčší dosah na prívržencov SDK a SDĽ a najmenší na prívržencov HZDS, nerozhodnutých a nevoličov. Televízia má najväčší dosah na priaznivcov HZDS, najmenší na nevoličov a nerozhodnutých.

POVEDZ MI, ČO ČÍTAŠ...

Respondentom sme položili otázku, ktoré denníky čítajú najčastejšie, pričom mohli uviesť naviac tri tituly. Spomedzi denníkov celoslovenskej pôsobnosti obsahujúcich politické informácie, uviedlo Nový Čas 49 % respondentov, Pravdu 25 %, SME 20 %, Prácu 16 %, Slovenskú republiku 11 %, Új Szó 9 %, Národnú obrodu 6 %. Podobné poradie denníkov sa uvádza aj vo výskume "MediaProjekt - Jar 1997" realizovanom agentúrami AISA Slovensko a Median.

Čitateľské skupiny sústredené okolo jednotlivých denníkov sa od seba odlišujú týmito sociálno-demografickými charakteristikami:

o najmladších čitateľov majú denníky SME a Nový Čas (50 %, resp. 43 % čitateľov je vo veku do 34 rokov), naopak najstarších čitateľov majú denníky Slovenská republika a Új Szó (42 %, resp. 34 % nad 55 rokov)

o najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných majú už tradične denníky Národná obroda (19 %) a SME (17 %) (tabuľka 2), pričom medzi čitateľmi týchto denníkov je aj relatívne najvyšší podiel ľudí patriacich do vyšších príjmových kategórií.

Tabuľka 2

Aké vzdelanie majú čitatelia denníkov? (%)

Základ Učňov- Stredo- Vysoko-

né ské školské školské

Národná obroda 31 21 29 19

SME 22 22 39 17

Pravda 37 26 26 11

Práca 39 26 26 9

Slovenská republika 42 31 18 9

Új Szó 38 30 22 9

Nový Čas 33 31 29 7

Politicky vyhranené denníky sústreďujú okolo seba hodnotovo a názorovo homogénnejšie skupiny čitateľov (tabuľka 3). Tak napríklad, medzi čitateľmi Slovenskej republiky dosahuje podiel prívržencov HZDS takmer 60 %, čo je viac ako trojnásobok oproti priemeru. Na druhej strane denník SME má medzi svojimi čitateľmi nadpriemerne zastúpených priaznivcov SDK (51 %) a naopak podpriemerne prítomných voličov strán vládnej koalície. Zjednodušene sa dá povedať, že tieto dva tituly sú nositeľmi politickej a názorovej polarizácie súčasnej slovenskej spoločnosti.

Medzi čitateľmi Pravdy sú už tradične nadpriemerne zastúpení priaznivci SDĽ, pritom podpora iných politických strán sa pohybuje zhruba na úrovni celej populácie.

Po zmenách vo vedení Národnej obrody pribudli medzi jej čitateľmi priaznivci HZDS a SNS, takže v súčasnosti dosahuje podiel prívržencov vládnej koalície medzi čitateľmi tohto denníka zhruba priemer za celú populáciu SR. Zároveň v okruhu čitateľov Národnej obrody naďalej ostávajú nadpriemerne zastúpení prívrženci slovenských opozičných formácií, najmä SDK.

Z ďalších denníkov si Práca a Nový Čas udržujú rôznorodejšiu čitateľskú obec, ktorej zloženie podľa politických preferencií odráža štatistické rozloženie v celej populácii. Ako sa dá očakávať, čitateľské zázemie Új Szó tvoria z troch štvrtín prívrženci Maďarskej koalície.

Tabuľka 3

Aké strany by volili čitatelia denníkov? (%)

SDK MK SDĽ HZDS SNS ZRS Nevo- Neroz-

liči hodnu- tí

SME 51 7 5 7 3 2 10 4

Národná obroda 34 1 11 15 10 1 10 5

Práca 27 2 10 20 6 2 11 7

Nový Čas 24 5 8 16 7 3 17 7

Pravda 21 2 18 17 3 4 11 6

Új Szó 7 73 2 1 0 0 7 5

Slovenská republika 5 0 2 59 8 1 8 3

Celá populácia 22 8 8 18 5 3 15 15

Od politických preferencií sa odvíjajú aj názory čitateľov denníkov na kľúčové otázky vývoja spoločnosti. Podľa vyznávaných princípov politického života na jednom póle stoja čitatelia SME a Új Szó so 78 %-ným zastúpením vyznávačov demokratických politických princípov a na druhom póle čitatelia Slovenskej republiky iba s 32 %-nou podporou demokratických princípov. U všetkých ostatných denníkov (Národná obroda, Práca, Nový Čas, Pravda) výrazne prevažujú čitatelia hlásiaci sa k demokratickým princípom (sú ich približne tri pätiny).

Čitatelia denníkov SME, Új Szó, Národnej obrody a Nového Času sa už dlhodobo vyznačujú vysokou dôverou voči Európskej únii a NATO, ktorá sa premieta do ich nadpriemernej podpory integrácie Slovenska do týchto medzinárodných zoskupení (tabuľka 4). Pokiaľ ide o vstup SR do Európskej únie, ten by si želala väčšina čitateľov všetkých denníkov. Na druhej strane stojí za povšimnutie, že na rozdiel od ostatných denníkov, len 30 % čitateľov provládnej Slovenskej republiky podporuje integráciu Slovenska do NATO. Ak bolo cieľom vedenia týchto novín vyvolať uverejňovanými článkami medzi svojimi čitateľmi antiamerické postoje a s nimi spojenú averziu voči NATO, možno konštatovať, že sa to do značnej miery podarilo.

Tabuľka 4

"Podporujete vstup Slovenska do Európskej únie a NATO?"(% kladných odpovedí)

Európska únia NATO

SME 90 74

Új Szó 86 74

Nový Čas 80 56

Práca 78 56

Pravda 77 49

Národná obroda 76 60

Slovenská republika 60 30

Celá populácia 75 52

V SÚPERENÍ O DIVÁKOV VEDIE TV MARKÍZA

Napriek tomu, že TV Markíza nepokrýva celé územie Slovenska, zakrátko po svojom uvedení sa stala najsledovanejším elektronickým médiom. Veľká časť divákov pritom uprednostňuje práve spravodajstvo tejto súkromnej televíznej stanice, t.j. reláciu prinášajúcu aktuálne politické informácie.

Na otázku v našom októbrovom výskume "Sledujete aspoň trikát týždenne hlavné spravodajské relácie nasledujúcich médií?" uviedlo 69 % respondentov, že si minimálne trikrát týždenne zapínajú spravodajstvo TV Markíza Televízne noviny. 55 % respondentov sleduje aspoň trikrát do týždňa spravodajský program STV 1 Noviny STV; 38 % Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 13 % Žurnál Rádia Twist; 12 % hlavný spravodajský program Maďarskej televízie a 9 % program Aktuality, súvislosti, argumenty Rádia Slobodná Európa.

Na takmer bezvýhradnú lojalitu verejnoprávnej Slovenskej televízie k vládnej koalícii reagujú občania už dlhší čas zníženou dôverou k tomuto médiu. Prepad dôvery k tejto televíznej stanici opakovane potvrdzujú viaceré výskumné agentúry. Podľa najnovšieho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR v septembri 1997 vyslovilo dôveru STV 45 % respondentov a nedôveru 50 %, kým v prípade súkromnej TV Markíza bol tento pomer 66 % : 22 % a v prípade verejnoprávneho Slovenského rozhlasu 67 % : 24 %.

STRANÍCKE REBRÍČKY PRAVIDELNEJ SLEDOVANOSTI ELEKTRONICKÝCH MÉDIÍ

Tabuľka 5 ukazuje, k akým stranám majú blízko poslucháči a diváci rozhlasových a televíznych staníc. Najvýraznejšie vychýlenie politických preferencií v prospech HZDS sa prejavuje v skupine divákov spravodajstva Slovenskej televízie. Na druhej strane SDK má nadpriemernú podporu medzi poslucháčmi spravodajstva Rádia Twist a Rádia Slobodná Európa.

Tabuľka 5

Koho by volili pravidelní poslucháči a diváci elektronických médií?(%)

SDK MK SDĽ HZDS SNS ZRS Nevo- Neroz-

liči hodnu- tí

TV Markíza 26 8 8 16 5 4 13 7

Slovenská televízia 16 5 9 27 6 4 13 7

Slovenský rozhlas 21 3 11 26 6 4 12 6

TWIST 45 7 7 10 4 1 10 5

Maďarská televízia 13 56 2 3 0 3 9 5

Rádio Slobodná Európa 39 7 6 16 6 1 8 5

Celá populácia 22 8 8 18 5 3 15 15

A naostatok sa pozrime, ako ľudia kombinujú pravidelné sledovanie STV a TV Markíza. Odpoveď na túto otázku je o to dôležitejšia, o čo hlbšie sú rozdiely v politickom spravodajstve oboch televízií.

V prvých dvoch stĺpcoch tabuľky 6 uvádzame celkovú pravidelnú sledovanosť (t.j. minimálne trikrát týždenne) obidvoch médií - STV a TV Markíza. Ako vidno, celkové skóre pravidelnej sledovanosti STV a TV Markíza je 55 % : 69 %.

Iba u prívržencov HZDS sa toto skóre mení v prospech STV, a to v pomere 83 %: 63 %. Nevoliči siahajú po obidvoch médiách v približne rovnakej miere. TV Markízu uprednostňujú pred STV prívrženci SDK, SNS, SDĽ, ZRS, MK, nerozhodnutí.

Tabuľka 6

Ako kombinujú pravidelné sledovanie spravodajských programov STV a TV Markíza prívrženci politických strán? (%)

Diváci- Diváci Diváci Výluč- Výluč- Nedi- TV STV STV + ní di- ní di- váci Markí- TV Mar- STV váci TV za kíza Markíza

Celá populácia 69 55 41 15 29 16

SDK 82 42 35 7 47 12

MK 69 35 30 5 39 27

SDĽ 71 65 47 17 24 11

HZDS 63 83 54 29 9 9

SNS 72 65 47 18 25 10

ZRS 84 73 61 12 22 5

Nevoliči 58 57 41 16 30 13

Nerozhodnutí 64 46 32 14 26 28

V ďalších štyroch stĺpcoch sú rozlíšené typy divákov televízií. Pod divákmi STV plus TV Markíza máme na mysli tých, čo pravidelne sledujú hlavné spravodajské programy obidvoch televízií. Pod výlučnými divákmi TV Markíza máme na mysli tých, čo pravidelne sledujú spravodajský program TV Markíza, nie však STV; výluční diváci STV sú pre nás tí, čo pravidelne sledujú spravodajský program STV, nie však TV Markíza a napokon nediváci sú pre nás tí, čo nesledujú pravidelne spravodajský program žiadnej z uvedených staníc.

Výlučne TV Markízu najčastejšie pravidelne zapínajú prívrženci SDK a MK. Výlučne STV najčastejšie zapínajú prívrženci HZDS. Čo je však pozoruhodné, konfontáciu obidvoch politických interpretácií uprednostňujú v najvyššej miere prívrženci ZRS, HZDS, SNS a SDĽ. Z toho vyplýva, že spravodajstvo TV Markíza má dosah aj medzi voličmi vládnych strán, ktorí si tak porovnávajú, dopĺňajú a niekedy možno aj overujú informácie a interpretácie podávané Slovenskou televíziou.

Z ďalších zaujímavých zistení stoja za pozornosť aspoň tieto:

o Skóre sledovanosti TV Markíza a sledovanosti STV je vo všetkých krajoch s výnimkou Žilinského a Trenčianskeho v prospech TV Markíza. Najvýraznejší je tento rozdiel v Bratislavskom kraji (76 % : 38 %).

o S rastúcim vzdelaním mierne rastie podiel výlučných divákov TV Markíza a klesá podiel výlučných divákov STV. Podiel tých, čo pravidelne sledujú obidve televízie naraz, je vo všetkých vzdelanostných kategóriách rovnaký.

o Pravidelné sledovanie spravodajského programu STV stúpa s vekom. Naopak sledovanosť spravodajstva TV Markíza je najnižšia u najstarších ľudí. Podiel výlučných divákov STV je najvyšší vo vyšších vekových kategóriách, podiel výlučných divákov TV Markíza v nižších a stredných vekových kategóriách.

Z našich údajov sa dá usudzovať, že najnovší návrh predstaviteľov Kresťansko-sociálnej únie (KSÚ) odobrať licenciu TV Markíza a Rádiu Twist, pretože "propagujú násilie, ohrozujú mravnosť a rozkladajú spoločnosť" sa medzi ľuďmi sotva stretol s veľkým nadšením. Treba mať skutočne dosť veľkú fantáziu na to, aby bolo možné vnímať takmer 70 % divákov, ktorí si aspoň trikrát týždenne zapínajú večerné spravodajstvo TV Markíza, ako milovníkov pornografie či násilia - pokiaľ, pravda, nemáme na mysli spravodajské šoty o násilí, aké sa dnes na Slovensku ako rakovina šíri kvôli nečinnosti štátnych orgánov. Slovensko však, dúfajme, nie je Bielorusko, kde už v roku 1995 pred vtedajšími parlamentnými voľbami odobrali licenciu súkromnej televízii Kanál 8 a kde práve v týchto dňoch Najvyšší obchodný súd zakázal vydávanie opozičných novín Svaboda. Na rozdiel od stanoviska KSÚ naše zistenia naznačujú niečo iné: čím viac ľudí bude pozerať TV Markízu, počúvať Rádio Twist či Rádio Slobodná Európa, alebo čítať napríklad SME či Národnú obrodu, tým väčšmi sa u nás budú zakoreňovať prirodzené demokratické návyky a tým menšie budú šance tunajších Lukašenkov zlomiť väz slobodným médiám.

Autor: Pre Inštitút pre verejné otázky pripravili Zora Bútorová