Je to ešte iba päť rokov, čo zomrel prvý nemecký sociálnodemokratický kancelár Willy Brandt. Teraz bola v Dortmunde uvedená svetová premiéra opery "Pokľaknutie vo Varšave", ktorá opisuje Brandtov život a končí sa symbolicky jeho pokľaknutím vo Varšave pred pomníkom židovských obetí nacizmu. Svetová premiéra opery bola nadšene prijatá divákmi, medzi nimi bola tiež druhá žena Willyho Brandta Rut, Brandtov blízky politický spolupracovník Egon Bahr - obaja sú tiež postavami opery, Brandtov syn Lars a celý rad ďalších nemeckých politikov. Koho však diváci nemali, boli predstavitelia terajšieho vedenia SPD.

Willy Brandt je po bývalom americkom prezidentovi Richardovi Nixonovi a sovietskom prezidentovi Michailovi Gorbačovovi tretím politikom, ktorý sa stal hrdinom súčasnej opernej tvorby. Kritici sa zhodujú v tom, že ako hudba, tak libreto, spevácke výkony i naštudovanie dirigenta mali vynikajúcu úroveň. Zaujímavá je symbióza libretistu a skladateľa. Autorom libreta je dvadsaťsedemročný historik Philipp Kochheim, hudbu zložil šesťdesiatsedemročný skladateľ Gerhard Rosenfeld, ktorý až do zjednotenia Nemecka pracoval v bývalej NDR, kde bolo uvedených šesť jeho operných diel. Rosenfeld sa výborne zhostil úlohy napísať modernú operu so súčasnou tematikou, i keď v jeho hudbe je možno vystopovať nadväznosť na Šostakoviča, Hindenmitha a Dessaua. Zvlášť pôsobivá je hudba v závere pri scéne Brandtovho pokľaknutia pri pamätníku vo Varšave. Do Rosenfeldovej hudby sa tu prelínajú motívy zo židovskej "Modlitby smrti". Willy Brandt vystupuje v troch scénach, v prvej ako mladý búrlivý revolucionár, citujúci ľahko Marxa i Rosu Luxemburgovú. Potom ako vrchný starosta Berlína a člen spolkovej vlády a konečne ako spolkový kancelár vo Varšave. Práve v oboch posledných scénach s Brandtom vystupuje najviac súčasných nemeckých politikov. Sociálny demokrat a intímny Brandtov nepriateľ Herbert Wehner, minister zahraničia a neskôr nemecký prezident Walter Schell i bavorský ministerský predseda Franz Josef Strauss i vtedajší predseda vlády NDR Willi Stoph. V réžii riaditeľa opery v Dortmunde Johna Dewa sa zhostil partitúry Brandta z troch spevákov, ktorí ho na javisku stvárňujú, najlepšie Hannu Niemela, ktorý spieva mladého Brandta. Vynikajúci výkon podal i orchester vedený dirigentom Alexandrom Rumpfom a zbor dortmundskej opery, ktorého výkon bol často odmenený potleskom na otvorenej scéne.

Autor: RUDOLF STRÖBINGER, Bonn (Autor je stálym spolupracovníkom