niekde výnimočne aj funkcionárskych. Umiestnenie po záverečnom jesennom kole je aj otázkou pre sponzorov, či vložené prostriedky boli adekvátne predstavám, cieľom. Koľko sa z letných sľubov skutočne splnilo. V úplne konečnom dôsledku sa budú hľadať vinníci. Predpokladám, že to bude opäť futbalová klasika. Systém padajúceho nevoňajúceho predmetu. Hlavnú vinu si odnesú tréneri a k doterajším šiestim trénerským výmenám pribudnú ďalšie. Niekoľko hráčov bude "odložených" a o týchto "nepotrebných" hráčov sa "pobijú" ostatné kluby, aby im vytvorili ešte lepšie podmienky, než mali doteraz. Musím však podotknúť, že všetky tieto opatrenia, ktoré som poloironicky vymenoval, slovenskému futbalu nepomôžu. Sú len istým druhom zahmlievania podstatných systémových problémov.
Kolo poznačilo zlé počasie.
Naštastie, zľadovatený terén bol len v Banskej Bystrici, čiastočne v Žiline a v Bardejove. Na ľade je vo veľkej výhode ten, kto je lepšie obutý. Je to veľká alchýmia a množstvo rôznych trikov. Všeobecne však platí, že čím obuv lepšie drží stabilitu hráča, tým je viac proti predpisom, lebo je nebezpečnejšia. Napísať to, čo sa dá v tomto smere vymyslieť, patrí skôr do silvestrovského vydania. Z tých zápasov, ktoré som v poslednom kole videl, iba Trnava suverénne zvládla úlohu posledného kola, ako som vyššie spomínal. Išla dôrazne za víťazstvom a využila oveľa kvalitnejší hráčsky materiál, ako mal súper. To sa napríklad 1. FC Košice v Trenčíne až tak nepodarilo. Možno aj preto, že Trenčín je v dnešných časoch dobre konsolidované mužstvo. Slovan proti Rimavskej Sobote pokračoval v scenári z posledných kôl. Veľmi dobre začal. Vypracoval si a zahodil veľké množstvo gólových príležitostí. Na Slovan sa kladú vysoké nároky, je neustále pod zvýšenou masmediálnou kontrolou, čo vychádza z tradície. Mužstvo, ktorému chýbajú výrazné futbalové osobnosti, sa s týmto stavom nevie vyrovnať, najmä keď nedáva góly ani z vyložených šancí. A tú smolu okrem kvality najlepšie poznajú hazardní hráči. Je to ťažko ovplyvniteľný stav, keď je "urazená karta".
Divácky najlepší zápas bol v Petržalke. Veľké nasadenie obidvoch mužstiev, množstvo šprintov a následných súbojov o loptu, mnoho futbalových momentov, veľký náboj zápasu, nepredvídaný scenár, zvraty. Všetko, čo divák od futbalovej zábavy môže očakávať. Petržalku možno kritizovať len za výsledok, ktorý nezodpovedá vytvoreným šanciam. Zahodila aj to, čo sa už zahodiť nedá. Humenné malo veľké futbalové šťastie. K úrovni zápasu prispelo výborným kolektívnym poňatím hry, ktoré vystužili nadpriemernými výkonmi Krása, Mati, Jantek. Vzhľadom na výsledok Humennému vyšiel aj taktický zámer. Celý zápas bol vzácne v duchu fair play. Možno aj preto, že nad všetkým priam vyčnieval výkon rozhodcu Benedika, ktorý rozhodoval vo veľkej forme. Okrem rozhodovania bol na ihrisku taký pohyblivý, bežecky rýchly, že v prechodových fázach zápasu bol rýchlejší a možno aj vitálnejší ako niektorí stredoví hráči. Nebudem ich menovať. Jednak preto, že to nie je ich dobrá vizitka a nie je to bežné prirovnanie pri analýze hry. Ja som si to všimol len preto, že ma rozhodca Benedik svojím rozhodovaním, pohybom prinútil všimnúť si jeho.
Autor: Milan Lešický (Autor je bývalým trénerom mužstva SR do 21
