Symbolický zvonec za Superligou zaznel v Petržalke. Nádejný z toho, čo mohli diváci z futbalového umenia ligistov vidieť. Šancí na dva zápasy, rýchle kontry a obraty, pre domácich, žiaľ, iba góly v ich sieti. Súdny divák však musel uznať a zatlieskať obom. Zmierlivo a uznanlivo sa lúčili aj hráči. Vzácny jav v dnešných napätých vzťahoch. Liga sa skončila zhodou okolností kolom, v ktorom domáci boli najštedrejší a "pustili" hosťom najviac bodov - dvanásť. V predchádzajúcom kole akoby vystrieľali všetko, brali až 22 bodov z 24. Akoby už týmto predčasným supervýdychom chceli dať bodku. V mnohých kolách sa v hľadisku trpelo. Liga sa vyrovnala, ale smerom nadol, bez znižovania kvalít a získov najlepších. Najtrefnejšie to vyjadril Jaroslav Mačák z Trnavy v Športe: "Máme o tri body viac ako pred rokom, pretože viac ako na krásu hráme na výsledky, ktoré sú pre dosiahnutie cieľa najdôležitejšie." Ak by sme vzali do úvahy, že divák chce chodiť do hľadiska kochať sa futbalovým krásnom, tak je odsunutý. Fetiš bodov víťazí. Nielen podľa Dušana Galisa, ktorý to pridupľoval aj v dnešnom rozhovore, ale podľa viacerých je každý schopný zdolať každého. Nič v zlom, aj Barcelona prehrala v Oviede, Kaiserslautern u nováčika vo Wolfsburgu, ale najhoršie na Superlige boli a sú chvíle, zápasy, kolá, keď prehráva futbal a hra. Neúcta k divákovi sa preniesla aj do vzájomnej neúcty hráčov v podobe faulov, zákerností, podrazov, pľuvancov. Symbolická prísľubová bodka v Petržalke je vlastne nádejou, že na jar to môže byť inak. Otázne je, či je na to hráčsky materiál, v nohách natrénované a predovšetkým chuť siahať každé kolo na dno schopností a "okrojovať" futbal do folklórneho šatu pre diváka príťažlivého, pre svet uznanlivého. Takého na zviditeľnenie, o ktorom sa tak dobre "blábolí".