ické tábory správajú jeden k druhému. A položiť si otázku, či by sa niečo také mohlo znova zopakovať. Bolo tiež príležitosťou analyzovať situáciu. Ako sa niečo také mohlo stať, čo sa udialo po tom, ako židovský náboženský fanatik ukončil život premiéra izraelského štátu, a aké kroky sú potrebné vo verejnom, politickom a vzdelávacom systéme, aby sa v budúcnosti zamedzilo podobnému násiliu? Uskutočnil sa vôbec taký proces? Názor z intelektuálnych kruhov nie je optimistický. Popredný univerzitný profesor sociológie na základe pokračujúcich smútočných rituálov a pálení sviečok dúfal, že práve to bude akousi injekciou, ktorá vylieči chorú spoločnosť. Dnes je však presvedčený, že každý, kto verí, že nastala zmena, podlieha ilúzii. Iný profesor z univerzity Bar Ilan tvrdí, že to boli práve voľby v roku 1996, ktoré prerušili spytovanie si svedomia pobožných Židov, podporujúcich politickú pravicu. Atentát teda nepriniesol zmeny v izraelskej spoločnosti. Spomínaný profesor priznáva, že je znepokojujúce, že iba malá časť náboženských kruhov priznala, že ortodoxní Židia nesú určitú mieru zodpovednosti za Rabinovu smrť. Rabín a riaditeľ ortodoxnej strednej školy vyslovil hlboké obavy o budúcnosť židovskej solidarity, lebo vražda iba prehĺbila priepasť medzi ľavicou a pravicou, pobožnými a sekulárnymi Židmi. Po smrti Rabina existujú v Izraeli dva rôzne národy, dva celkom rozdielne typy ľudí, ktorí vidia život úplne rozdielnym spôsobom. A pretože jedna skupina nerozumie (alebo nechce rozumieť) druhej, je to ako rakovina, ktorá ničí národ. Niektoré hlasy sa snažia presunúť vinu na politikov. Verejnosť si uvedomuje nebezpečnosť situácie viac ako politici, ktorým sa to vlastne hodí, aby národ bol rozdelený na dva tábory, lebo to slúži ich záujmom. Iný intelektuál si však myslí, že zvádzať vinu na politikov je iba automatická výhovorka. Poukazuje na štvanie sefardského rabína proti legitimite súdov, ktoré sú demokratickým pilierom izraelského štátu, a na podpálenie ústredia organizácie "Generácie za mier", čo dokazuje, že extrémna náboženská pravica, ktorá podporovala atentát, sa nezmenila. Tým, že nezdvihla hlas proti násiliu, ortodoxná komunita vlastne dáva súhlas na nenávisť medzi bratmi. Ani do budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie, lebo demokratické vzdelávanie vo sfére náboženského školstva je na úbohej úrovni.
Koncom októbra bola verejnosť šokovaná prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého 300 000 Židov ospravedlňuje alebo nemá námietky proti politickej vražde! A 1000 ľudí priznáva, že by neváhali urobiť sami takýto akt! Hrozba politickej vraždy ohrozuje životy štyroch ľavicových politikov vrátane Šimona Peresa. Iróniou osudu je skutočnosť, že život premiéra Netanjahua je dnes ohrozený tou istou skupinou pravicových fanatikov. Iba šesť mesiacov pred 50. výročím vzniku štátu Izrael je národ rozpoltený nad zodpovednosťou za Rabinovu vraždu a jej politickým odkazom. Kam kráčaš, Izrael?
Autor: EDANA MARASH-BORSKÁ, Jeruzalem (Autorka je stálou
