Snímky z moskovského podávania rúk ruského prezidenta Borisa Jeľcina a irackého podpredsedu vlády Tárika Azíza na radosť Nezavisimej gazety zaujali svet viac ako obrázky o sústreďovaní americkej vojenskej moci pri Iraku. Bagdadské velenie si ich však všímať muselo, až nakoniec uznalo za múdrejšie nepokúšať túto moc a dať si v poslednej chvíli pomôcť z klepca Moskvou. K tomu najčítanejšie mienkotvorné noviny v Paríži, kde sa vláda veru neveľmi zastávala svojho spojenca z vojny pri Perzskom zálive, Le Figaro pripomenuli: "Vo Francúzsku si veľmi dobre uvedomujú, že Saddámom Husajnom vyvolaná kríza by nebola našla riešenie bez amerického vojenského sústreďovania." Úspechu ministra Jevgenija Primakova, ktorého popisuje parížsky denník mimochodom ako "sťa vystrihnutého zo skupinového portrétu brežnevovského politbyra", sa Nezavisimaja gazeta jednako právom teší ako pre ruskú diplomaciu v posledných rokoch najväčšiemu a "azda jedinému" úspechu. No ktovie, či trvalému. Neistotu o tom vyslovil prostredníctvom telefónu americký prezident ruskému. Veď iracké vládne noviny As-Saurá už zase vypisujú, že "boj proti nepriateľovi sa neskončil". Minister zahraničných vecí Mohamed al-Sahháf síce úradne vyhlásil "jasné iracké slová o skončení krízy", lenže v rozhlasovej a televíznej sieti American Broadcasting Company sa zastrájal: "Bill Clinton nech si rozpráva, čo chce. Inšpektori OSN si nebudú vyberať miesta prehliadok svojvoľne." No Rusko tak ústami svojho prezidenta, ako aj zástupcov v Bezpečnostnej rade OSN predsa naliehalo na zmierňovanie sankcií za vpád Iraku do Kuvajtu. Podľa mienky Neue Zürcher Zeitung je teda od ruskej diplomatickej pomoci k neskrývanému nadŕžaniu Saddámovi Husajnovi iba krôčik. Pravda, moskovský denník Segodňa sa pýta, nakoľko je v ruskom záujme vystupovať ako obhajca Iraku a donekonečna hľadať ospravedlnenia pre Saddáma Husajna: "Týmto spôsobom sa v Moskve sotva dočkajú, že bude mať na splatenie dlhov Rusku." Napokon, Clinton dal Jeľcinovi na vedomie, že USA pristanú na odvolanie sankcií, až keď sa koniec chúťok Husajna na hromadné pustošenie potvrdí nad všetku pochybnosť. Navyše popredný taliansky denník Corriere della Sera je presvedčený, že bagdadskému vodcovi vôbec nejde o sankcie, ktoré ťažko doliehajú na Iračanov, ale o vrátenie "veľmocenstva" Rusku a podkopanie prevahy Spojených štátov. Poľské noviny Gazeta Wyborcza uznali, že keby nebolo tejto irackej krízy, museli by si ju v Moskve vymyslieť, lebo od rozpadu Sovietskeho zväzu sa pre ňu nevyskytla lepšia príležitosť. Preto tá radosť z podávania rúk Borisa Jeľcina a Tárika Azíza.

Autor: sch