ne sociálnym problémom Európskej únie, kde pri jednom stole Francúzsko zastupovali spoločne pravicový prezident gaullista Jacques Chirac a ľavicový premiér socialista Lionel Jospin. Ľavica jednohlasne tlieska, zatiaľ čo opozičná parlamentná pravica trávi svoj čas kritikou výsledkov rokovaní v Luxembursku, ktoré aspoň slovami majú bojovať proti domácej nezamestnanosti, ktorá stále vo Francúzsku prevyšuje 12 percent. Pravica a ľavica sa zhoduje len v jednom - v kritike osamelého prezidenta republiky. Aj to je jedným z kľúčov ku politickej záhade, ktorú sa snažia vysvetliť tunajší politológovia, totiž stále stúpajúca obľuba muža, čo bol ešte minulý rok miestnou tlačou "trhaný" na kúsky - socialistického premiéra Lionela Jospina, ktorého obľuba v očiach verejnej mienky, ako o tom svedčia posledné prieskumy, výrazne presiahla počet tých, ktorí v posledných parlamentných voľbách volili ľavicu.
Lionel Jospin si teda mohol dovoliť na zjazde francúzskej vládnej Socialistickej strany v meste Brest, skončenom v nedeľu, nielen odovzdať svoje kreslo prvého tajomníka socialistickej strany svojmu najvernejšiemu priateľovi Francoisovi Hollandovi, ale navyše ponechať miesto skutočnej politickej hviezdy tohto zjazdu jeho hosťovi - dnešnému národnému tajomníkovi francúzskej Komunistickej strany súdruhovi Robertovi Hueovi. Tomu tunajší socialisti na zjazde úprimne zatlieskali, a to nielen preto, že to bolo po prvýkrát - od roztržky v európskom ľavicovom hnutí v roku 1920, keď sa vo Francúzsku na zjazde komunisti rozišli so sociálnymi demokratmi - čo sa šéf francúzskych komunistov mohol vydať ako hosť na socialistický zjazd. Ich potlesk, ako komentuje francúzska tlač, však mal byť veľkou lekciou aj pre dnešnú európsku ľavicu - predovšetkým tú východnú. Francúzi predsa vo štvrtok pochovali "posledného stalinistu západnej Európy", veľkého priateľa Gustáva Husáka, súdruha Georgesa Marchaisa. Bez tohto pohrebu, ktorý je aj pre francúzskych komunistov signálom na cestu ich strany k modernite, sa ani Robert Hue na socialistickom zjazde v Breste nemohol zúčastniť. Socialistický potlesk v Breste tak mal celej európskej ľavici - a predovšetkým tej východnej - celkom vážne oznámiť, že mnoho západných socialistických strán - tá francúzska na prvom mieste - môže komunistom ponúknuť návrat do svojich radov. Aj keď súdruh Robert Hue to (aspoň zatiaľ) považuje za "úplne absurdné".
Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
