Nedeľa, 28. február, 2021 | Meniny má ZlaticaKrížovkyKrížovky

Súčasné Slovensko, Európa a svet *V živote každého človeka je dôležité, ako zmýšľa o sebe samom, o svojich blížnych, o spoločnosti, v ktorej žije. Preto sme sa aj my v našom nedávnom výskume chceli do

Vychádzamez výskumu, ktorý uskutočnil Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2 262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov. Výberová ...

Vychádzamez výskumu, ktorý uskutočnil Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2 262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov. Výberová vzorka je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla, kraja.

OKNÁ DO SVETA VÄČŠMI OTVÁRAJÚ MLADŠÍ A VZDELANEJŠÍ

Najprv si všimnime, aký rozsah nadobúdajú osobné kontakty ľudí so svetom za niekdajšou železnou oponou. Ako dokumentujú tabuľky 1 a 2, jazykové znalosti obyvateľov sa zlepšujú iba veľmi pomaly, aktívny kontakt so západnou kultúrou založený na pobyte v niektorej z vyspelých krajín má zatiaľ pomerne malá časť populácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Tabuľka 1

"Viete sa dohovoriť v angličtine, nemčine alebo inom západnom jazyku?" (%)

Január December December Október 1992 1994 1995 1997

Nie 76 73 72 72

Áno, v jednom 21 23 24 23

Áno, vo viacerých 3 4 4 5

Tabuľka 2

"Boli ste za posledných päť rokov vo vyspelej západnej krajine aspoň na týždennom pobyte?" (%)

Január December December Október 1992 1994 1995 1997

Nie 77 72 69 68

Áno, raz 13 16 18 17

Áno, viackrát 10 12 13 15

Zdroj: Centrum pre sociálnu analýzu, 1992; FOCUS, 1994 a 1995; Inštitút pre verejné otázky 1997

Intenzívnejší kontakt so západnou kultúrou - či už ide o znalosť západných jazykov, alebo o cestovanie do zahraničia - majú mladší a vzdelanejší ľudia. Veľmi silný je najmä vplyv vzdelania. Medzi respondentmi so základným vzdelaním ovláda západný jazyk 21%, medzi respondentmi so stredným vzdelaním bez maturity 15%, medzi stredoškolsky vzdelanými 48% a medzi vysokoškolsky vzdelanými 67%. Pobyt vo vyspelej západnej krajine za posledných päť rokov absolvovalo 16% ľudí so základným vzdelaním, 29% so stredným vzdelaním bez maturity, 51% so stredoškolským vzdelaním a 62% s vysokoškolským vzdelaním.

Skryť Vypnúť reklamu

V najmladšej vekovej kategórii sa dohovorí v západnom jazyku 53%, medzi 25-34-ročnými 34%. Na druhej strane spomedzi ľudí nad 65 rokov ovláda aspoň jeden západný jazyk iba 14% a spomedzi ľudí vo veku 55-64 rokov 16%.

Aspoň jedným západným jazykom sa vie dohovoriť 82% študentov, 57% podnikateľov, 54% vedúcich a riadiacich pracovníkov, 53% vedcov, tvorivých a odborných duševných pracovníkov, 29% úradníkov, 24% prevádzkových pracovníkov v službách a obchode, 20% kvalifikovaných robotníkov. Za posledných päť rokov absolvovalo aspoň týždenný pobyt vo vyspelej západnej krajine 53% študentov, 76% podnikateľov, 71% vedúcich a riadiacich pracovníkov, 60% vedcov, tvorivých a odborných duševných pracovníkov, 37% úradníkov, 30% prevádzkových pracovníkov v službách a obchode, 35% kvalifikovaných robotníkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kontakt so západnou kultúrou súvisí s hodnotovými a politickými orientáciami občanov. Ľudia, ktorí majú intenzívnejší kontakt so západnou kultúrou, sú väčšími odporcami prednovembrového režimu, častejšie podporujú integráciu Slovenska do EÚ a NATO. Častejšie sa hlásia k princípom trhovej ekonomiky. Spomedzi politických strán sa najlepšou jazykovou pripravenosťou vyznačujú prívrženci SDK, z ktorých ovláda aspoň jeden západný jazyk 44%. Naopak, najslabšie pripravení sú prívrženci ZRS so 16%-nou znalosťou západných jazykov a prívrženci HZDS so 17%-nou znalosťou. Najvyšším podielom respondentov, ktorí boli za posledných päť rokov aspoň raz vo vyspelej západnej krajine, sa vyznačuje SDK (46%), kým medzi prívržencami ZRS je takých respondentov iba 15% a medzi prívržencami HZDS 25%. To súvisí s relatívne priaznivým vzdelanostným a vekovým zázemím SDK na jednej strane a s mimoriadne nepriaznivým vzdelanostným profilom HZDS a ZRS na strane druhej.

Skryť Vypnúť reklamu

INTERPRETÁCIA PRÍČIN NEPRIAZNIVÉHO MEDZINÁRODNÉHO POSTAVENIA SR

Donedávna také frekventované zaklínadlo o "zviditeľňovaní" Slovenska dnes takmer zmizlo z obehu. V súvislosti s integračnými procesmi do NATO a Európskej únie sme sa zviditeľnenia dočkali; žiaľ, nie v náš prospech. Takmer polovica respondentov (48 %) hodnotí medzinárodné postavenie Slovenska kriticky. Nepriaznivé pocity prevažujú najmä u ľudí do 35 rokov (má ich až 57%), ako aj u ľudí s vyšším vzdelaním (70 % respondentov so stredoškolským a 83 % s vysokoškolským vzdelaním). Komu však ľudia toto zhoršenie pripisujú?

Tabuľka 3

"Existujú rozličné názory na to, prečo nebolo Slovensko zaradené do prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO a EÚ. Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi názormi?"

Skryť Vypnúť reklamu

áno nie ne- a skôr a skôr viem áno nie

Na vine je vládna koalícia, ktorá nie je ochotná robiť demokratic- kejšiu politiku 55 26 19

Naša krajina nespĺňa politické kritériá členstva v NATO a EÚ 48 30 22

Na vine sú západné médiá a časť domácich médií, ktoré vytvorili príliš nepriaznivý obraz o Slovensku 39 42 19

Je to dohoda veľmocí, ktoré rozhodli o Slovensku bez jeho účasti (o nás bez nás) 37 41 22

Členské krajiny NATO a EÚ sú neoprávnene zaujaté proti Slo- vensku, používajú na jeho posu- dzovanie prísnejší meter ako na iné krajiny 33 46 21

Na vine je prezident M. Kováč a politická opozícia, ktorá poško- dzuje záujmy Slovenska 30 53 17

Porovnanie s výsledkami podobného výskumu agentúry FOCUS z novembra 1996 ukazuje, že intenzívna snaha vlády presunúť zodpovednosť na opozíciu a zahraničných "neprajníkov" ostali bez odozvy. Pre radových občanov sú presvedčivejšie argumenty z úst predstaviteľov opozície, resp. EÚ a NATO. Vládne argumenty "zaberajú" najmä v kruhoch jej vlastných priaznivcov, ďalej medzi ľudmi s nižším vzdelaním a medzi staršími občanmi. Naopak argumenty "z opačného brehu" oslovujú najmä mladších ľudí, ako aj respondentov s vyšším vzdelaním.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa dalo očakávať, postoje prívržencov vládnej koalície a opozície sa výrazne odlišujú. Najvyhranenejšie stanoviská zaujímajú prívrženci HZDS a SNS, ktorí prevažne odmietajú kritiku do vlastných radov, obviňujú členské krajiny NATO a EÚ zo zaujatosti a pripisujú zodpovednosť domácej opozícii a médiám. Opačný názorový pól tvorí SDK a MK. SDĽ sa svojimi názormi umiestňuje v ich blízkosti.

Tabuľka 4

Názory na príčiny nezaradenia Slovenska do prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO a EÚ (% kladných odpovedí)

A. "Na vine je vládna koalícia, ktorá nie je ochotná robiť demokratickejšiu politiku"

B. "Naša krajina nespĺňa politické kritériá členstva v NATO a EÚ"

C. "Na vine sú západné médiá a časť domácich médií, ktoré vytvorili príliš nepriaznivý obraz o Slovensku"

Skryť Vypnúť reklamu

D. "Je to dohoda veľmocí, ktoré rozhodli o nás bez nás"

E. "Členské krajiny NATO a EÚ sú neoprávnene zaujaté proti Slovensku, používajú na jeho posudzovanie prísnejší meter ako iné krajiny"

F. "Na vine je prezident Kováč a politická opozícia, ktorá poškodzuje záujmy Slovenska"

A B C D E F

SDK 87 76 15 17 11 6

MK 85 79 6 6 7 6

SDĽ 77 57 40 40 35 20

nerozhodnutí 53 44 41 27 19 22

nevoliči 45 38 34 32 27 26

ZRS 45 39 60 49 48 42

SNS 35 32 71 71 64 65

HZDS 14 15 73 71 72 71

Medzi prívržencami HZDS a SNS je značne rozšírená "sprisahanecká" verzia: až 71 % z nich má podozrenie, že ide o dohodu veľmocí, ktoré rozhodli o Slovensku bez jeho účasti. "Sprisahanie proti NATO a Európskej únii je však skôr doma, vo vládnej koalícii," vtipne a zároveň smutne konštatuje podpredseda KDH J. Figeľ, "nehľadajme ho vo svete."

Skryť Vypnúť reklamu

DEBAKEL VLÁDNEJ POLITIKY NEODRADIL OBČANOV OD INTEGRÁCIE

Vládna koalícia jedným dychom proklamuje vôľu integrovať Slovensko do EÚ a NATO, ale zároveň odmieta kritiku zo strany týchto inštitúcií a usiluje sa podnietiť v občanoch pocity ukrivdenosti a nepochopenia. Verejná mienka však ostáva voči tomuto tlaku pozoruhodne rezistentná: tri štvrtiny občanov podporujú vstup Slovenska do EÚ a 52% integráciu do NATO.

Podpora vstupu do NATO a EÚ je častejšia u mužov, ďalej u ľudí mladšej a strednej generácie, ako aj u vzdelanejších ľudí. Ako ukazuje tabuľka 5, o potrebe integrácie Slovenska do EÚ existuje nadstranícky konsenzus: medzi prívržencami všetkých strán je podiel stúpencov integrácie Slovenska do EÚ výrazne vyšší ako podiel jej odporcov. Najsilnejšia je prevaha v radoch SDK, MK a SDĽ. Naopak názory prívržencov politických strán na integráciu Slovenska do NATO sa zásadne rozchádzajú. Veľká väčšina prívržencov SDK a MK tento cieľ podporuje, a to na rozdiel od prívržencov SNS, HZDS a ZRS, ktorí ho vo svojej väčšine odmietajú. Medzi priaznivcami SDĽ a nevoličmi sú zástancovia i odporcovia vstupu Slovenska do NATO v rovnováhe.

Skryť Vypnúť reklamu

Tabuľka 5

Podporujete vstup Slovenska do EÚ a do NATO? (% kladných a záporných odpovedí)*

EÚ NATO

áno nie áno nie

Celá populácia 75 13 52 35

SDK 93 3 80 15

MK 88 1 79 5

SDĽ 81 14 48 46

SNS 69 30 31 68

nerozhodnutí 68 10 47 28

HZDS 64 24 33 54

nevoliči 62 14 38 35

ZRS 61 28 36 55

Zvyšok do 100% tvoria odpovede "neviem".

"Neexistuje nijaký rozumný dôvod, pre ktorý by sme sa mali znepokojovať, že Slovensko nebolo zaradené do prvej skupiny kandidátov na vstup do EÚ, a už vôbec nie do NATO. V skutočnosti to, čo mnohí považujú za nevýhodu až tragédiu, je de facto veľká výhoda," presviedča čitateľov denníka Slovenská republika Štefan Murín, niekdajší prvý podpredseda vlády Slovenskej socialistickej republiky, ten istý Murín, ktorý sa pred ôsmimi rokmi, 27. novembra 1989 márne pokúšal "v mene štátneho a straníckeho vedenia" osloviť ľudí zhromaždených na mítingu na Námestí SNP v Bratislave. "NATO je vojenský blok s rozhodujúcim dominantným postavením USA. Stále väčšmi plní úlohu svetového žandára vo svete. /.../ Niet pochýb o tom, že pre Slovensko by bol ďaleko výhodnejší štatút stálej neutrality alebo nezúčastnenosti v blokoch." 54 % odporcov vstupu do NATO medzi prívržencami najsilnejšieho vládneho subjektu naznačuje, že takéto úvahy padajú na úrodnú pôdu, a to napriek oficiálnym stanoviskám.

Skryť Vypnúť reklamu

Osobitne treba zdôrazniť hodnotové súradnice zahraničnopolitických orientácií. Priaznivci vstupu do EÚ a NATO väčšmi podporujú smerovanie Slovenska k pluralitnej demokracii a trhovej ekonomike a prejavujú o čosi vyšší stupeň národnostnej tolerancie. Tak napríklad, medzi zástancami vstupu Slovenska do EÚ je 72% vyznávačov demokratických politických princípov, 24% hybridných princípov 4% nedemokratických princípov, kým medzi odporcami vstupu Slovenska do EÚ je pomer 37% : 45% : 18%.

Skombinujme teraz odpovede na obidve otázky, aby sme súhrnne vyjadrili, akú podporu verejnosti má integrácia Slovenska do EÚ a do NATO. Najväčšia, 51%-ná skupina respondentov podporuje obidva ciele zároveň; 21% podporuje vstup do EÚ, ale odmieta vstup do NATO; 13% odmieta integráciu SR do obidvoch inštitúcií a 11% nevie zaujať stanovisko ani k jednému zo zahraničnopolitických cieľov. Ostatné kombinácie odpovedí majú zanedbateľné zastúpenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Do akej miery si občania uvedomujú možné následky vyradenia Slovenska z prvej skupiny kandidátov na integráciu do NATO i do EÚ? Nepriaznivé následky madridského summitu očakáva iba 37% respondentov, hoci vstup do NATO podporuje 52%. Nepriaznivé následky oddialenia vstupu SR do EÚ predpokladá 43% respondentov, hoci za vstup Slovenska do tejto organizácie sa prihovára až 75% (tabuľka 6). Paradoxné pritom je, že vstup do EÚ i do NATO podporujú aj ľudia, ktorí nepredpokladajú nepriaznivé následky nenastúpenia do "integračného vlaku". To naznačuje, že ich podpora integrácie je dosť povrchná, nezakladá sa na racionálnom osvojení si argumentov v prospech vstupu.

Riziká neprijatia Slovenska do NATO a EÚ si väčšmi uvedomujú mladí ľudia a vzdelaní respondenti. Stranícky pohľad je diferencovaný. Jediné politické formácie, v ktorých si väčšina prívržencov uvedomuje riziká neprijatia do NATO, sú SDK a MK; avšak medzi priaznivcami všetkých ostatných strán sú negatívne očakávania v menšine. U prívržencov SNS a HZDS ich dokonca prevýšili pozitívne očakávania.

Skryť Vypnúť reklamu

Tabuľka 6

Slovensko pravdepodobne nebude v prvej skupine krajín, s ktorými sa začnú rozhovory o členstve v Európskej únii. Aké dôsledky by to podľa vás malo pre našu krajinu?

Priaznivé Žiadne Nepriaznivé Neviem

Celá populácia 5 22 43 31

SDK 2 7 75 16

SDĽ 4 20 57 19

MK 1 10 52 37

nerozhodnutí 4 17 36 43

nevoliči 4 20 31 45

SNS 11 39 30 20

ZRS 12 24 27 37

HZDS 6 43 18 32

Tieto zistenia dokumentujú, že významná časť občanov je slabo zorientovaná v širšom kontexte vstupu Slovenska do NATO a EÚ. Navyše, v dôsledku dramatických udalostí sprevádzajúcich referendum úplne padli zábrany niektorých predstaviteľov vládnej koalície, najmä z radov SNS a ZRS, pri propagácii idey neutrality, ktorá sa stáva pomerne atraktívnym sloganom: vyhlásenie neutrality by podporilo 36 % všetkých respondentov, 42 % by bolo proti a 23 % by sa nevedelo rozhodnúť. U prívržencov strán vládnej koalície je podiel zástancov neutrality výrazne vyšší ako podiel jej odporcov. Kritický odstup od tejto idey si udržujú najmä ľudia s vyšším vzdelaním; prívrženci SDK, ale aj MK a v menšej miere SDĽ. Vnímanie súvislostí medzi členstvom Slovenska v NATO a medzi statusom neutrality je pritom dosť nejasné: 10% respondentov pokladá obidva ciele za zlučiteľné; 9% podporuje vstup do NATO a zároveň má nevyhranený názor na prípadnú neutralitu. Ukazuje sa, že neutralita pripadá vo zvýšenej miere atraktívna ľuďom, ktorí majú buď rezervovaný postoj k princípom trhovej ekonomiky, alebo inklinujú k podpore konfrontačného typu politiky a k zníženej etnickej tolerancii. Z toho vyplýva, že orientácia občanov na neutralitu má protitransformačné hodnotové súradnice.

Skryť Vypnúť reklamu

Neutralita je štandardnou súčasťou rétoriky nacionalistickej tlače. "Ešte máme v dobrej pamäti, ako nás politici predávali na Východ. A teraz nás majú predať na Západ. Zdá sa, že Slovensko má len jednu cestu, a tá sa volá neutralita," píše týždenník Zmena, vychádzajúci s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR, ktorý ku svojej argumentácii nedávno pridal aj "biblický pohľad na neutralitu". Podľa neho prorok Izaiáš vyzýval Izrael a Júdeu k neutralite: keďže sa však Izraeliti toho nedržali, ich kráľovstvo zaniklo. "Náš malý národ tiež stojí pred dilemou, či sa pridať alebo nepridať k 'demokratickým' a 'bezpečnostným' štruktúram NATO alebo tzv. EÚ. Z novopohanskej Ameriky k nám prúdia falošné reči o slobode a demokracii. Jediné východisko je v duchovnom založení malého národa, lebo jedine Boh môže byť jeho silou."

Skryť Vypnúť reklamu

PARTNERI a SPOJENCI

Otázka príslušnosti má svoju civilizačnú, kultúrnu, vojensko-politickú i ekonomickú stránku. Všimnime si, ako respondenti tieto stránky rozlišujú a koho vnímajú ako vhodných partnerov Slovenska. Ako ukazuje tabuľka 7, sú to v prvom rade krajiny EÚ. Na druhé miesto zaraďujú susedné krajiny - členov bývalej Visegrádskej štvorky. USA figurujú až na treťom mieste. A napokon, Rusko je najmenej atraktívnym partnerom: ako vhodného a spoľahlivého obchodného partnera ho uviedla necelá polovica respondentov, ale ako vhodného politického iba 10 %. Rusko ako vhodného vojenského spojenca vníma 21% všetkých respondentov; v prípade prívržencov HZDS je ich však až 31 %, čo je iba o málo menej ako USA (33%). Dosť výrazná, až 65%-ná, je medzi všetkými respondentmi orientácia na vojenskú spoluprácu s krajinami strednej Európy.

Skryť Vypnúť reklamu

Tabuľka 7

"Ktoré z nasledujúcich krajín pokladáte za vhodných partnerov pre našu krajinu?" (% respondentov, ktorí uviedli kladnú odpoveď)

Krajiny EÚ USA Rusko ČR, Maďarsko, Poľsko

Spoľahliví obchodní partnerí 86 65 47 82

Politickí partneri 79 48 10 49

Vojenskí spojenci 68 45 21 65

Ukazuje sa, že slovenská populácia je zdržanlivejšia k politickej a vojenskej spolupráci s USA ako so západnou Európou. Do istej miery k tomu môže prispievať vynárajúci sa antiamerikanizmus, ktorý sa stáva súčasťou rétoriky časti vládnej koalície. Tento jav nesie mentálne stopy obidvoch autoritárskych režimov: vojnového Slovenského štátu, ktorý v decembri 1941 formálne vypovedal USA a Veľkej Británii vojnu, a komunistického režimu, ktorý s "hegemónom svetového imperializmu" viedol vojnu studenú. Antiamerické tendencie, odlišné od oficiálnej prointegračnej línie, spočiatku existovali na okraji politického spektra a s nimi spojené negatívne stereotypy (fašizoidno-boľševické panely o slobodomurárstve, kozmopolitizme, svetovláde a pod.) sa vyskytovali nanajvýš v marginálnych nacionalistických periodikách. Dnes sa však tento typ rétoriky prenáša z okraja politického života do jeho stredu. Za hlavnú príčinu tohto presunu možno pokladať skutočnosť, že Západ a USA ako jeho najvýznamnejší predstaviteľ neakceptovali ten spôsob vládnutia a to chápanie demokracie, aké začala vládna koalícia uplatňovať po novembri 1994. Vyradenie Slovenska z prvej vlny kandidátov vstupu do NATO a Európskej únie sa v tejto argumentácii interpretuje ako "svetové sprisahanie" proti Slovensku, usmerňované zo Spojených štátov. "Podajme si ruky, priatelia! Vytvorme ochranný kruh okolo nášho drahého Slovenska, napádaného mnohými neprajníkmi domácimi i zahraničnými. Zosilneli deštrukčné tlaky voči Slovensku, tok osočujúcich neprávd zaplavuje Kongres i vládu USA. Výsledkom je hrubé, absolútne nedemokratické miešanie sa do vnútorných vecí suverénneho štátu a nátlakový dirigizmus Západu," burcuje v Slovenskej republike Klub seniorov HZDS v Bratislave-Dúbravke.

Ak blížiace sa luxemburské rozhodnutie o začatí rozhovorov s kandidátmi na vstup do EÚ dopadne výrazne v neprospech Slovenska, možno očakávať, že medzi prívržencami vládnych strán stúpne aj nevôľa voči Európskej únii.

"Prioritami SR sú vstup do EÚ a NATO. Plnoprávne členstvo v EÚ nemá primeranú alternatívu," tvrdí ministerka zahraničných vecí SR Zdenka Kramplová. Kým konkrétne kroky niektorých jej kolegov, ako aj rétorika provládnych médií, svedčia o opaku, potešiteľné je, že toto presvedčenie si osvojuje čoraz väčší počet mladých ľudí. Niektorí z nich budú onedlho poprvýkrát voliť. Práve oni môžu väčšmi otvoriť brány do obidvoch medzinárodných demokratických zoskupení.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  2. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  4. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  5. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  6. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur
  7. Geis pomáha zvládať komplikácie v cezhraničnej preprave
  8. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje
  9. Online zľavy: Viete, kde ich vyhľadať?
  10. Šanca pre mladé talenty
  1. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  3. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  4. Dáma s pávím pierkom
  5. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  7. Získaj náskok pred štartom
  8. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  9. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  10. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 19 888
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 9 841
  3. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 9 228
  4. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 9 217
  5. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 9 014
  6. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 7 807
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 913
  8. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 507
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 5 142
  10. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 4 605
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu