Čarovný svet operety je plný ligotavej pozlátky, neskutočnej, krásnej lásky, parádnych kostýmov, nádherných žien, falošných prokurátorov či generálov, vysnívaných charakterov i zbabelých oplanov. Je to svet ilúzií, roztomilej bezstarostnosti, príjemnej hudby i dobromyseľnej pretvárky. Pre diktátorov rozličných období i krajín je veľmi lákavé takto zobrazovať nimi vytváraný svet. A zdá sa, že tomuto lákadlu neodolala ani naša súčasná vládna garnitúra. Národovci udatne bojujúci s neexistujúcim protislovenským spiknutím a právni experti Hnutia nás vytrvalo presviedčajú, že čierne je biele, ba i samotný premiér, čo odvážne čelí atentátom, ktoré si sám vymýšľa. Toto všetko mi pripomína operetu. A dobre zapadá do nej aj prokurátor, ktorý tvrdí, že minister vnútra vytlačením neplatných hlasovacích lístkov chcel zachrániť česť referenda. Či Janko Tárajko, čo v kostýme šéfa robotníkov nadáva zo svojho BMW na pánov. Alebo generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie, ktorý na otázky zástupcov verejnosti o inštitúciu, ktorú spravuje - hlbokomyseľne odpovedá: čo vás do toho. Všetko do seba pekne zapadá, iba tej dobromyseľnosti ubúda a spoza kulís stále častejšie počuť práskanie biča a na ústach protagonistov čoraz zreteľnejšie vidieť jedovaté sliny. Ale sú medzi nami aj takí, ktorým sa takáto opereta veľmi zapáčila a nedbali by, keby trvala večne. Predstavenie sa však raz skončí, masky padnú a po odložení kulís ostane pred nami veľké prázdno, ktoré malo byť našou skvelou budúcnosťou.
Autor: PAVOL STANO, Smokovec
