Plavšičovej a nacionalistická kľuka združená pri bývalom bosnianskosrbskom prezidentovi a hľadanom vojnovom zločincovi Radovanovi Karadžičovi. Predčasné víkendové parlamentné voľby môžu rozhodnúť o ďalšom osude a smerovaní bosnianskych Srbov. Napätie pred voľbami je značné. Terajší parlament, ktorý je ovládaný nacionalistami, sa odmietol rozpustiť a spochybnil aj legálnosť volieb.
Mocenský boj promovanej biologičky z Tuzly - Plavšičovej (67) a bývalého psychiatra zo Sarajeva - Karadžiča (52) je podľa pozorovateľov hrozbou, že RS sa definitívne rozštiepi nielen politicky, ale aj zemepisne. Karadžičova "kľuka piatich K" totiž kontroluje z Pale východ republiky, zatiaľ čo vplyv Plavšičovej so sídlom v Banja Luke sa sústreďuje na západné regióny RS. Nacionalisti ani netaja plány na odtrhnutie RS od Bosny a na jej "konečné zjednotenie" so srbsko-čiernohorskou Juhosláviou.
Štátny útvar bosnianskych Srbov vznikol po krvavej vojne na Balkáne. RS bola vyhlásená už v decembri 1991, ale medzinárodne je uznávaná až od uzavretia daytonského mieru pred dvoma rokmi. Zaberá 49 percent Bosny. Formálna metropola je Pale, ale Banja Luka je najväčším a ekonomicky najvýznamnejším mestom RS.
V nadchádzajúcich voľbách bude 1,1 milióna oprávnených voličov rozhodovať podľa pomerného kľúča o zložení 83-členného Národného zhromaždenia RS (Narodna skupština) na ďalšie dva roky. O priazeň voličov sa uchádza celkom 49 strán, koalícií či kandidátok nezávislých.
Najväčšiu šancu na úspech má vládnuca Srbská demokratická strana (SDS), jej spojenec Srbská radikálna strana (SRS), ale aj opozičná Socialistická strana (SP) či novozaložený Srbský národný zväz (SNS) prezidentky Plavšičovej.
Hádka v čele bosnianskosrbského vedenia sa začala koncom júna, keď prezidentka Plavšičová obvinila "jastrabov" z Pale z podnecovania "štátneho prevratu" a z nelegálnych obchodov a zosadila ministra vnútra Dragana Kijaca. Niekdajšia loajálna Karadžičova stúpenkyňa a jeho viceprezidentka vyhlásila boj predovšetkým korupcii, pašovaniu, zneužívaniu úradného postavenia a zbedačovaniu ľudí, z čoho obvinila predákov z Pale. Kríza vyvrcholila v lete, keď 3. júla Plavšičová rozpustila republikový parlament, ale vláda jej rozhodnutie zrušila, pretože "nebolo v súlade s ústavou". To neskôr podporil aj republikový Ústavný súd. Plavšičová bola vylúčená z vládnucej SDS, vypovedala jej poslušnosť vláda v Pale a parlament ju zbavil vrchného velenia nad armádou. Tvrdé krídlo vymenovalo svojich členov vlády. Koncom septembra sa Plavšičová a jej hlavný politický odporca, srbský zástupca v celobosnianskom predsedníctve Momčilo Krajišnik, v Belehrade dohodli na ukončení nepriateľstva a vypísaní predčasných volieb.
