najprv Vám chcem zablahoželať k neuveriteľným 90. narodeninám. Na tom by možno nebolo nič záslužné, koľkí ľudia sa bez svojho pričinenia dožívajú vysokého veku. V užasnutí stojím však nad tým, ako a čím ste svoj plodný život vyplnili. Napísali ste niekoľko desiatok kníh pre deti, ktoré vydržia veľmi dlhý čas. Len málo ľudských výkonov si môže nárokovať nesmrteľnosť. Vaše príbehy, rozprávky, fantázie sú nesmrteľné už teraz. A sú také priezračné a prosté, že im dokonca rozumejú aj dospelí. Vaše meno (zo starošvédskeho Astriss) znamená "kto Bohu pôsobí radosť, Bohom milovaná", ale aj "božská jazdkyňa". Neviem si predstaviť väčšie požehnanie, ako keď je niekto milovaný zároveň Bohom i deťmi. To sa musí človek cítiť už zaživa ako v nebi. Zo srdca Vám to dožičím. Váš život "iba" spisovateľky pre deti však nebol iba božský: legendárnu Pipi Dlhú Pančuchu dlho odmietali strážcovia pokojného detského spánku, vzbudila pobúrenie vo vydavateľských, pedagogických, knihovníckych i kníhkupeckých kruhoch. (Kde boli tí chúlostivci, keď do umenia vtrhlo násilie a brutalita?) Členkou Švédskej akadémie ste sa nestali (údajne) iba preto, lebo ste písali iba pre deti. Z rovnakého dôvodu ste nedostali ani Nobelovu cenu. Opatrovateľom Nobelovho dynamitu sa nezdala byť dostatočná Vaša kvalifikácia. Robiť pre deti - to nie je nič seriózne a dostatočne akademické. Milujem Vaše knihy. Mám všetky, ktoré vyšli v slovenskom či českom preklade, a to je iba zlomok Vášho obrovitánskeho diela. A predsa som s porozumením prijal Vaše rozhodnutie už niekoľko rokov nepísať nové knihy. Namiesto písania kníh ste sa rozhodli odpovedať na listy od detí. Rozumiem tomuto Vášmu kroku, veľmi dobre mu rozumiem. Niekedy je dôležité neodpovedať na otázky tisícok detí, ale pozhovárať sa iba s tým jedným, jediným... Tento svet nefunguje práve preto, že mnohým záleží na všeobecnom rozkvete ľudstva, a iba málokomu na konkrétnom šťastí konkrétneho človiečika. Možno preto, že s ľudstvom v globále sa predsa len narába akosi ľahšie ako s nejakým jednotlivcom, ktorý má svoje potreby, požiadavky, túžby, nároky... Aj keď sa cítim byť vo svetlých okamihoch dieťaťom, nemusíte mi na tento list odpovedať, drahá pani Astrid. Mne ste už na mnohé otázky odpovedali vo svojich knihách. Karkulín zo strechy ma napríklad uistil o tom, že je krásne milovať a vychutnávať život ako osviežujúci nápoj, že sa netreba hanbiť maškrtiť si na ňom a že lietať sa dá dokonca ešte aj v mojom veku. Venujte radšej môj čas na list pre nejakého chlapca či dievča.

Autor: S úctou Daniel Hevier