K rozhodnutiu, "takému dôležitému pre Európu", po maďarskom referende o pristúpení do NATO sa ponáhľal blahoželať "vláde a ľudu" svojich susedov rakúsky minister obrany Werner Fasslabend. Vo viedenskej veľkej koalícii zastupuje pravicovú Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP). Jej predseda Wolfgang Schüssel, vicekancelár a minister zahraničných vecí, si v poprednom viedenskom denníku Der Standard ťažkal, že Rakúsko mimo NATO "ostane na európskom záhumní". Želá si, aby alpská republika bola aspoň pri druhej vlne rozširovania spojenectva.
Na viedenskom predvianočnom knižnom trhu sa práve objavili spomienky znova kandidujúceho prezidenta Thomasa Klestila. Píše v nich: "Rakúska neutralita nebola nikdy samoúčelná, ale slúžila na dosiahnutie bezpečnosti, a to len za istých predpokladov. Dnes je svet iný." To i ono je pravda. Rakúsko zvolilo neutralitu, aby vtedajšia Moskva musela záväzne opustiť predstavu o prevzatí moci komunistami aj v tejto stredoeurópskej krajine, jej vytrhnutí z demokratického sveta ako v prípade jej východných susedov. Neutralita zabezpečovala Rakúsko voči Sovietskemu zväzu, pochopiteľne, nie Západu, ku ktorému sa vždy hlásilo. Dokonca aj vplyvné noviny Der Bund v susednom Berne mienia, že "najneskôr po studenej vojne stratila z hľadiska svetovej politiky posledné opodstatnenie" aj švajčiarska neutralita.
Predseda viedenského parlamentu Heinz Fischer však statočne drží postavenia skalných zástancov neutrality v Sociálnodemokratickej strane Rakúska (SPÖ), väčšej vo vládnej koalícii. V denníku Salzburger Nachrichten zdôraznil, že "vypočítateľnosť" zahraničnej politiky Rakúska by sa zvýšila, keby sa jednoznačne postavilo za neutralitu a proti vstupu do NATO. Lenže to platí aj naopak. Jedno i druhé rozhodnutie bude dôležité pre Rakúsko i Európu.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
