sť. "Rozum mi našepkáva zostať tu, pretože necítim nebezpečie, no srdce vraví vráť sa, doma sa o teba strachujú," povedala jedna z britských turistiek, chystajúcich sa na odlet. Obyvatelia Luxoru sledujú štart lietadliel a prepadajú čoraz väčšej depresii. "Sme zničení. Náš život je postavený na turistickom ruchu. Tentoraz to bude ešte horšie ako počas vojny v Perzskom zálive (1991), keď sme nemali v meste jediného turistu," hovorí smutne jeden z luxorských taxikárov. Strach z budúcnosti sa mieša so smútkom a hanbou nad skutočnosťou, že k masakre došlo práve v Luxore, v jednom z najkrajších miest Egypta. "Hanbím sa pozrieť zákazníkom do očí. Keby ma niektorý z nich začal fackať, ani by som nepípol," tvrdil čašník v miestnej reštaurácii. Šok obyvateľov je o to horší, že od roku 1992, keď začali egyptskí moslimskí fundamentalisti ozbrojenú kampaň proti vláde, nedošlo v Luxore k jedinému útoku. Podľa očitých svedkov pondelkového útoku, majitelia stánkov na bazáre začali útočníkov prenasledovať ešte predtým, než na miesto masakry prišla polícia. "Začal som v horách s holými rukami naháňať tých vrahov. Vraždiť turistov je podobné ako zabíjať nás," hovorí Muhammad Abdar Rahím.