inovanej tlačovej besede 8. augusta počas MS v Aténach a ktorá spustila lavínu nezmyselných direktív z vedenia Slovenského atletického zväzu (SAZ).
Lekár by si tiež zaslúžil trest. Prečo nie, aj on otvorene kritizoval pomery v SAZ. O nič menej ako obaja "previnilci", bývalý šéftréner Miroslav Okáľ (toho dištancovali priam choromyseľne. Nepôsobí v žiadnej funkcii SAZ ani v komisii, no napriek tomu mu podmienečne na tri mesiace zakázali v nich činnosť) a taktiež bývalý tréner chodeckej reprezentácie J. Benčík. Dokonca popri trénerovi prekážkara Igora Kováča Jana Pospíšila bol E. Caban najotvorenejší i najfaktografickejší. Dnes už bývalý predseda zdravotnej komisie SAZ Ernest Caban sa šesť rokov, naposledy v Aténach, staral o zdravie slovenskej reprezentácie. Jeho názory podporujú nielen veľké skúsenosti, ale aj osobná previazanosť so športom ako aktívneho bežca v maratónkach i na lyžiach. "Na aténskom prípade bola najsmutnejšia reakcia vedenia SAZ. Nie aby si vybralo niečo pozitívne, ale zareagovalo ako býk na červené súkno. A pritom na besede v Aténach nepadlo jedno neslušné slovo, nič, čo by nebolo vopred zvážené, podložené rozumnými argumentmi," hovorí Banskobystričan. Vraj sa ozvala Puma. Firma, ktorá so svojím zástupcom Rastislavom Matouškom priamo vo výkonnom výbore SAZ obliekala slovenských atlétov aj na MS v Aténach. "Hovorí sa, že sme ju urazili. Pritom nás vystrojila tak hanebne, že sme nemohli ísť normálne ani na slávnostný nástup. Každý dostal v jednom igelitovom vrecku niečo iné. Dozvedel som sa, že sa chystajú vymáhať tieto veci späť súdnou cestou. Nejde mi o nejaké tepláky, pridám k nim aj svoje vlastné. Vedenie SAZ ani zďaleka nevie, alebo nechce vedieť, čo potrebujú atléti, z ktorých žije."
Aktéri tlačovky údajne klamali vo finančných otázkach. Možno sa v niečom mierne "sekli". E. Caban bol však nanajvýš presný, na halier. "Zabezpečiť zdravotné zabezpečenie s rozpočtom dvadsaťkrát nižším, ako majú Česi, je, uznáte, dosť zložité. Český lekár mal na MS v Aténach k dispozícii tristotisíc korún, navyše Železný osobitne štyristopäťdesiattisíc, Kašpárková tristošesťdesiattisíc, ja pre všetkých trinásťtisíc. Pekne to povedal chodec Igor Kollár, že pred dvadsiatkou zjedol hroznový cukor, lebo na viac nemáme. Vedenie českej výpravy zaujímalo v Aténach len jedno - aby sa nestalo, že lekár niečo nemá. A pretože mal rád slivovicu, zvolil som výmenný obchod. On si zobral fľašu a mne ponúkol obsah svojho lekárskeho kufríka na doplnenie zásob," pousmial sa lekár, aby načrtol aj čosi viac. Predseda SAZ Antom Ihring ho pod Akropolu nahováral aj k takémuto mysleniu. " Atletický svet vraj funguje na niečo úplne iné a že sa netreba báť podporných prostriedkov, ktoré sú aj na hrane. Keď však máš dvadsať korún vo vrecku, môžeš sa odvážne chystať do krčmy na francúzsky koňak, dostaneš len malé pivo. A takúto elementárnu vec nevie vedenie zväzu pochopiť. Viem, o čom predseda zväzu hovoril, aj to, že treba mať na to odvahu a okolo seba odvážnych ľudí. Takéto zabezpečenie atléta na jeden mesiac však vychádza zhruba na 250 dolárov, navyše aj s potrebnými laboratórnymi službami. Dovolené podporné prostriedky vieme zohnať, no nie za trinásťtisíc korún, čo predstavuje jednu igelitku liekov, ktoré špičkový atlét spotrebuje za mesiac," zavŕšil otvorenú, aj správne ironickú, ale slušnú výpoveď E. Caban. Tak ako v ten aténsky piatok 8. augusta.
