BRATISLAVA (SME - r) - Každoročne sa na vysoké školy dostávajú študenti, ktorí počas štúdia zistia, že to "nie je ono". Ich nespokojnosť sa prejavuje najčastejšie ľahostajnosťou k štúdiu a uspokojením sa s priemernosťou. Ako hovorí PhDr. Eva Gajdošová, CSc., z katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, príčinou bývajú často najmä nedostatočné informácie o štúdiu, odboroch štúdia a povolaniach a nedostatočné informácie o sebe samom.
Viaceré výskumy zamerané na zisťovanie úrovne profesijných informácií v procese voľby povolania u našej mládeže potvrdili, že relatívne veľa študentov má nekomplexné, neúplné, kusé, útržkovité informácie o svojom budúcom povolaní, o škole a študijnom odbore, o ktorý majú záujem a ktorý chcú študovať a úplne nedostatočné poznatky o sebe samom, svojich vlastnostiach, schopnostiach a o osobných predpokladoch, ktorými má disponovať jedinec pri výbere určitej profesie.
Stav však nestačí iba konštatovať, treba sa pokúsiť zmeniť ho. Podľa Evy Gajdošovej je potrebné zlepšiť koordináciu v systéme profesionálneho poradenstva, najmä skvalitniť vzájomnú spoluprácu výchovných poradcov na školách, psychológov pedagogicko-psychologických poradní a pracovníkov úradov práce. Je potrebné zabezpečiť systematické zvyšovanie kvalifikácie výchovných poradcov a mali by sa vypracovať nové informačno-poradenské počítačové programy, lebo v súčasnosti sa na Slovensku vo väčšom meradle využívajú na základných a stredných školách iba dva informačné počítačové programy, a to Cesta k povolaniu a POSDEX. Podľa E. Gajdošovej je dôležité tiež pripraviť a realizovať tréningy pre skupiny študentov a jednotlivcov počas celého stredoškolského štúdia s cieľom zlepšiť ich poznávanie seba samého, sveta práce a naučiť ich lepšie ovládať princípy procesov rozhodovania.
