Dvadsať rokov socializmu - pre vtedajšiu mládež samozrejmosť, pre dnešnú takmer science fiction

Nielen na bratislavskom Námestí SNP sa v pondelok večer spomínalo na 17. november 89. Bezprostredne na míting totiž v neďalekom Českom centre nadväzovala premiéra divadla GUnaGU Jawa nostalgická. Predstavenie výhradne vyskladané zo spomienok. Tak ako sa obdobie rokov 69 - 89 zafixovalo lídrovi divadla Viliamovi Klimáčkovi. A keďže veľkú časť tohto obdobia prežil ako dieťa a mládežník, pri vyskladaní atmosferickej koláže si vypomáhal dobovou tlačou. Nezvolil si tvrdú kritiku, čo by mu vzhľadom na vek zrejme ani neprináležalo. Sú to naozaj nostalgické spomienky na vtedajšiu každodennosť, ktorá sa síce z dnešného pohľadu už vidí absurdnou, vtedy však pre väčšinu bola samozrejmosťou (ročné čakanie na "devizák", isteže nie pre komplet rodinu, vytúžené rifle, Tuzex - bony - babky, Bielikovci, socialistická mladá rodina - základná stavebná bunka prosperujúcej spoločnosti, Západ, kde ak práve nelynčujú černochov, bojujú s nezamestnanosťou a so sociálnou nerovnosťou...) Je tu síce spomenutá aj charta a anticharta, sedemnásty november, všetko však brané s humorom, zbavené falošného pátosu a príkrych súdov. Jednoducho podané je to práve tak, ako to vtedy väčšina ľudí (iste najmä mládeže) brala. (Viď pomer slovenských a českých chartistov.) A zobrazené tak, ako sa to môže javiť dnešnej mládeži: teda ako science fiction. Pri počúvaní Dubčekovej listárne v Svete socializmu, kde píšu prváčikovia prostredníctvom pani učiteľky, sa dnes, keď už pozná človek koniec, žiada len povzdychnúť: "To sú paradoxy." Okrem výňatkov z tlače a hereckých skečov je Jawa nostalgická plná dobovej muziky a naozaj rozkošných choreografií. Napríklad rozrapovaná scénka komplet divadelného ansámblu o Magde, čo chce rifle, či Beata Hileková ako naša prvá striptérka Soňa Stenová, zvodne tancujúca, samozrejme, v kroji. A to nehovorím o pohybových danostiach Petra Batthanyho v jeho vysokoprofesionálnom insitno-výrazovom tanci. Príjemným oživením predstavenia je aj "mladá krv" GUnaGU - Daniela Chlapíková a Katarína Mikulíková (doteraz sa objavovali na koncertoch divadla), ktoré dobre doplnili rad neopakovateľných hereckých zjavov, akými sú Oľga Belešová, Beata Hileková, Tony Pisár a, samozrejme, šlitrovský "prkenný" Viliam Klimáček. Mimochodom, v Jawe sa nevídane rozpohyboval. Najmä v druhej časti večera, ktorá patrí koncertu z dobových hitov. (Prameňmi boli štyri zošity z pubertálnych čias Beaty Hilekovej s textami a fotkami spevákov.) Nad tým, čo spolu s Big Bastard Best Bandom predvádzal Vilo na javisku, vraj žasla aj vlastná manželka. Môžete to posúdiť aj sami. Najbližšia repríza je dnes, ďalšie 10. a 11. decembra.