"Maďarská socialistická strana sa ako rozhodujúca sila koalície pričinila o úspech tohto referenda." Za tieto slová prednesené v nedeľu v neskorých večerných hodinách za tónov skladby We are the Champions, zožal búrlivé ovácie v centrále svojej strany Gyula Horn. Bývalí súdruhovia mali pračudesný dôvod pre radosť - ľud krajiny sa rozhodol vstúpiť pod ich vedením do NATO. Na chodbách straníckeho ústredia však nebolo badať rozpaky z tejto skutočnosti, každý zabudol na minulosť, všetci žili iba pre budúcnosť. Žiarivé úsmevy na tvárach sekretárok po každom oznámení o zvýšení volebnej účasti, víťazoslávne gratulácie straníckych funkcionárov, ktorí sa ešte pamätajú na časy, keď NATO bolo úhlavným nepriateľom ich rodnej strany. Servis pre novinárov bol však už zrejme v rukách straníckej omladiny. Žurnalisti mali v deň referenda voľný vstup do budovy, k dispozícii im boli telefóny, na chodbách boli voľne "odchytateľní" politici a srdečnosť niektorých funkcionárov zašla dokonca tak ďaleko, že zahraničných novinárov pozývali na dúšok barack pálenky do svojich kancelárií. Tí menej šťastní sa museli uspokojiť s minerálkou a chlebom s kačacou masťou, ktoré boli v hojnom množstve na každom poschodí. Atmosféra v straníckej centrále gradovala a zdalo sa, že aj príchod osobností je súčasťou dobre načasovaného scenára. Najprv novinári dostali predhodených straníckych funkcionárov, potom ministra zahraničných vecí L. Kovácsa, no a nakoniec prišiel aj politický kúzelník, ktorý zo súdruhov spravil dámy a pánov, premiér Gyula Horn. Tento malý muž dokázal potom rozjasať sálu, keď svojim poslucháčom o deviatej hodine večer, dve hodiny po zavretí referendových miestností oznámil, že on už definitívne verí v úspech referenda. Po krátkom príhovore, keď sa Horn už vzďaľoval, vyskočil na pódium mladý snaživý funkcionár a slovami plnými "nefalšovaného" obdivu poďakoval svojmu šéfovi za to, čo urobil pre Maďarsko. Horn len pokrútil neveriacky hlavou a zamyslene odchádzal. Darmo, ten socializmus bude asi v správaní ľudí žiť naozaj na večné časy...
Autor: ZOLO MIKEŠ, Budapešť
