Počas uplynulého víkendu sa v hlavnom meste Vietnamu Hanoji konal 7. summit frankofónnych krajín za predsedníctva francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca a účasti ministerských predsedov a prezidentov 48 štátov. Frankofónny svet je rozložený na piatich kontinentoch, má takmer 600 miliónov obyvateľov, predstavuje 12 percent svetovej produkcie a 18 percent medzinárodnej obchodnej výmeny (naviac Francúzsko je štvrtou najväčšou ekonomickou mocnosťou na svete a spolu s Kanadou členom G7), takže tento summit len logicky priťahoval pozornosť celého sveta.

Odkaz frankofónneho sveta je dôležitý nielen pre frankofilov: všestranná spolupráca pri riešení celosvetových problémov, snaha o ochranu ľudských práv, všeobecný zákaz výroby a používania nášľapných mín a pod. Hlavnou otázkou summitu bolo, či sa dokáže toto spoločenstvo presadiť a etablovať aj na medzinárodnej scéne. Hoci sa slovo frankofónny svet zrodilo už v roku 1880 v hlave Onésima Reclusa, hoci bol tento pojem podporený vznikom prvej frankofónnej organizácie v roku 1969, iniciovanej vtedajším ministrom kultúry A. Malrauxom, a napokon hoci prvý summit štátov "spojených používaním francúzštiny", zorganizoval Francois Mitterand vo Versailles už v roku 1986 toto slovo a predovšetkým jeho obsah a poslanie sú vo svete ešte stále málo používané a málo chápané. Isté však je, že "frankofónia" sa rozpína - k európskym a africkým krajinám sa pridali ázijské (Kambodža, Vietnam, Laos), Poľsko je čakateľom a ďalšie krajiny (Mozambik, Izrael, či Nigéria) by sa chceli do frankofónnej rodiny tiež dostať. Prečo však chce toľko krajín tvoriť spoločenstvo, ktoré spája znalosť francúzskeho jazyka?

Na tieto aj mnohé iné otázky odpovedal bývalý generálny tajomník OSN, cez víkend zvolený za generálneho tajomníka zväzu frankofónnych krajín všetkých kontinentov, Butrus Butrus-Ghálí: "Frankofónia nesmie brániť len francúzsky jazyk, tak by nemala budúcnosť. Musí brániť kultúrnu rozmanitosť, polylingválnosť, ktoré tvoria skutočnú hodnotu ľudského dedičtva. Musí tiež vo svete rozvinutých a rozvojových krajín slúžiť ako sprostredkovateľ, pričom obnoví dialóg Sever-Juh. Je to veľmi dôležitá úloha a aby bola úspešná, treba politiku frankofónie viac zviditeľniť a zvýrazniť!"

Jacques Chirac sa na summite tiež vyslovil za uchovanie kultúrnej a jazykovej rozdielnosti jednotlivých krajín a kritizoval fakt, že v súčasnej dobe informačných technológií sa stále viac presadzuje iba jeden jazyk, a nie napríklad aj francúzština. Avšak na druhej strane vyhlásenie francúzskeho ministra školstva, že vo Francúzsku už netreba brať angličtinu ako cudzí jazyk, otvára otázku, načo sa teda konajú podobné summity a tvoria rozpočty pre podporu pozície francúzštiny vo svete? Problém jazyka frankofónneho sveta je vraj "v zamerikanizovanom intelekte výkvetu" samotného Francúzska. Podľa senegalského prezidenta Abdou Dioufa je najväčšou brzdou to, že "samotní Francúzi ešte stále nevstúpili do frankofónneho sveta..."

Autor: MILAN BUNO (Autor je stálym spolupracovníkom SME)