Pred sídlom francúzskej Komunistickej strany na parížskom Námestí plukovníka Fabiena po mnohých rokoch opäť vejú dve zástavy - vedľa tej francúzskej aj zástava červená s kosákom a kladivom. A obidve sú na pol žrde, teda v smútku. Francúzska komunistická strana, ktorá si už niekoľko rokov hovorí národná a radšej schováva svoju príliš prosovietsku minulosť, využila hádam už naozaj poslednýkrát možnosť vytiahnuť svoju starú rekvizitu. Súdruh Georges Marchais, 77-ročný bývalý generálny tajomník francúzskej Komunistickej strany, posledný dinosaurus ortodoxného marxistického vyznania, jediný západný politik, ktorý vo svojej dobe v priamom televíznom prenose z Moskvy na francúzskych televíznych obrazovkách dokázal nahlas súhlasiť s vtedajšou inváziou Sovietskej armády do Afganistanu, zomrel v nedeľu ráno v parížskej nemocnici.
Muž, ktorý priviedol v Paríži komunistických ministrov do vlády v roku 1981 v čase "spoločného programu" so socialistami dnes už tiež nežijúceho prezidenta Mitterranda pritom zomrel vo chvíli, keď aj dnešné Francúzsko socialistu Lionela Jospina má opäť, tak ako v roku 1981, hneď troch komunistických ministrov, ale zároveň sa už týždeň vyrovnáva s politickými následkami práve vydanej viac ako 800-stránkovej štúdie francúzskych historikov nazvanej "Le Livre noir du communisme" (Čierna kniha komunizmu). Ako francúzsky prezident Jacques Chirac, ktorý sa o jeho smrti paradoxne dozvedel práve v komunistickom Hanoji, kde bol na návšteve, tak aj doma premiér Lionel Jospin diplomaticky hovorí "o veľkej postave francúzskej politiky, ktorá zmizla". Francúzska pravica, kde sa zatiaľ ostro kriticky vyslovil len bývalý gaullistický premiér Edouard Balladur, ktorý ho označil za brzdu francúzskych reforiem, sa taktiež nechce na posledného generálneho tajomníka francúzskej Komunistickej strany príliš sťažovať - ako sa ironicky dočítate medzi riadkami. Georges Marchais síce priviedol komunistov do francúzskej vlády v roku 1981, ale zároveň "dokázal" počet komunistických voličov, ktorých bolo v roku 1972, keď sa stal prvým tajomníkom, viac ako 22 percent, znížiť na dnešných menej ako 10 percent... Jeho súčasný nástupca Robert Hue už radšej zmenil svoj titul z "generálneho" na "národného" tajomníka tunajšej komunistickej strany.
Georges Marchais pritom zostal naozaj posledným západným symbolom marxizmu takého, ako sme ho poznali až do roku 1990 - nikdy sa totiž nezmieril s pádom Berlínskeho múru. Podľa neho ľudská, hospodárska a predovšetkým politická bilancia stredoeurópskeho komunizmu bola, ako sám vravel, "globálne pozitívna". A ako o tom svedčí aj rozpačité ticho straníckych archívov, "o mŕtvych len v dobrom", takže ani ľavicové Francúzsko, dnes v smútku, radšej nehovorí o vojnových rokoch, keď budúci tajomník francúzskej Komunistickej strany pracoval u nemeckého Messerschmidta...
Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
