idú voľby. Rozum by kázal ušetriť, ale populizmus káže míňať". Podľa Dzurindu po parlamentných voľbách v roku 1998 by nová vláda mala šetriť peniaze a zároveň motivovať príjmovú stránku rozpočtu, aby nemusela byť vládou nepopulárnou. Schodok štátneho rozpočtu na rok 1998 považujú pritom ekonomickí odborníci za jedno z najväčších rizík. Fiskálny schodok rozpočtu predstavuje 5 mld korún, ten nezahŕňa splátky istín štátneho dlhu, ktoré budú v budúcom roku predstavovať sumu 37,4 mld korún. Podľa ministra financií S. Kozlíka pritom "nejde o žiadnu snahu klamať občanov". Na otázku, či by vláda nemala pristúpiť k zostavovaniu rozpočtu ako vyrovnaného, resp. prebytkového, guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) V. Masár SME povedal: "Treba si uvedomiť, že každý dlh raz treba zaplatiť. Takto je potrebné uvažovať aj pri tvorbe štátneho rozpočtu alebo pri filozofii vývoja zahraničného dlhu. Po prirodzenom období rastu deficitov obchodnej bilancie a štátneho rozpočtu, musí prísť obdobie stabilizácie a nevyhnutne musí nasledovať obdobie splácania týchto dlhov." S deficitom štátneho rozpočtu súvisí i v parlamente prerokovávaná novela zákona o NBS, ktorá stanovuje NBS povinnosť prefinancovať 10 percent schodku štátneho rozpočtu. Na margo tohto opatrenia guvernér Masár povedal, že problém nastane, "ak NBS nemá možnosť sterilizovať zdroje v dostatočnej miere, potom tento úver vláde priamo zvyšuje peňažnú masu so všetkými negatívnymi dôsledkami buď na mieru inflácie, alebo na zahraničnú platobnú bilanciu, a teda aj tlak na menový kurz".
Autor: SME - sp
