Ako na tento vývoj reagujú naši občania? Ktoré kauzy či udalosti uplynulého obdobia ich vážne znepokojili, skutočne sa ich dotkli? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici októbra 1997. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS. Výberová vzorka 2262 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska vo veku od 17 rokov. Výberová vzorka je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkosti sídla, kraja.

ČO ZNEPOKOJUJE SLOVENSKÚ VEREJNOSŤ?

Ako sme dokumentovali v prvom článku tohto seriálu (SME, 12. novembra 1997), väčšina ľudí má pocit, že po voľbách v roku 1994 išlo mnohé na Slovensku "dolu vodou" - klesla bezpečnosť občanov, znížila sa spravodlivosť v spoločnosti, obmedzili sa možnosti pre mladých ľudí, zhoršilo sa medzinárodné postavenie Slovenska atď. Zhoršenie vo sfére bezpečnosti po voľbách 1994 konštatovalo až 85 % respondentov.

K podobnému záveru dospel aj porovnávací výskum v krajinách strednej a východnej Európy, ktorý v minulom roku realizoval viedenský Institut für höhere Studien. Podľa neho je medzi občanmi na Slovensku mimoriadne rozšírený pocit ohrozenia (či už vonkajšieho alebo vnútorného). V rámci 10 krajín sa obyvatelia Slovenska zaraďujú na druhú priečku, po prvom Chorvátsku a pred treťou Českou republikou.

Čo si dnes ľudia predstavujú pod ohrozením osobnej bezpečnosti? Predbežné spracovanie odpovedí našich respondentov na otvorenú otázku o najzávažnejších sociálnych problémoch naznačuje, že problémy osobnej bezpečnosti sa stali pre ľudí nielen naliehavejšie, ale výrazne sa zmenil obsah tohto fenoménu. Kriminalita ohrozujúca bezpečnosť občanov nadobudla drsnejšie, brutálnejšie kontúry. Pre ľudí ju stelesňujú vraždy, výbuchy áut, vymáhanie výpalného, vydieranie, vybavovanie si účtov medzi mafiami. V spontánnych odpovediach respondentov čoraz väčšmi vystupuje do popredia aj ďalší fenomén - bezmocnosť a neúčinnosť polície.

Okrem otvorenej otázky, kde respondenti spontánne vyjadrovali svoje stanoviská, sme zisťovali aj názory na jednotlivé udalosti či kauzy z predchádzajúceho obdobia. Ako ukazuje tabuľka 1, zo všetkých udalostí, či už vnútropolitických alebo zahraničnopolitických, sa ľudí najviac dotýkajú práve témy spojené s novými formami násilia.

Tabuľka 1

"Prečítam vám teraz niektoré udalosti z nedávneho obdobia. Nad každou z nich sa zamyslite a povedzte, či vás skutočne znepokojila, vyvolala vo vás vážne obavy alebo nie." (% respondentov, ktorí odpovedali kladne)

Vymáhanie tzv. výpalného od podnikateľov, vydieranie podnikateľov mafiami 75

Výbuch auta Róberta Remiáša a zastavenie vyšetrovania tohto prípadu 54

Pravdepodobné vypadnutie Slovenska z prvej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ 54

Rozhodnutie ministra vnútra Gustáva Krajčiho vylúčiť spomedzi referendových otázok otázku o priamej voľbe prezidenta 53

Kauza Michala Kováča ml. a zastavenie jej vyšetrovania 52

Privatizácia podniku Nafta Gbely 49

Zavraždenie Róma Mária Gorala skinheadmi v Žiari nad Hronom 45

Vypadnutie Slovenska z prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO 41

Vylúčenie Františka Gauliedera z parlamentu a zotrvávanie koaličných poslancov na tomto stanovisku, a to aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu 39

Príkaz ministerstva školstva nevydávať dvojjazyčné vysvedčenia pre maďarské deti na Slovensku 28

Návšteva francúzskeho politika Le Pena na Slovensku 27

Výrazne dominuje znepokojenie ľudí z rozmáhajúceho sa výpalného a z vydierania podnikateľov mafiami. Zhodou okolností sa práve v čase konania výskumu odohrávala kauza Drukos, vďaka čomu sa problematika výpalného po prvý raz v takej miere medializovala. Tento prípad však zároveň predstavuje symptomatickú ilustráciu rozmáhania sa bezprávnosti, ohrozovania bezpečnosti občanov a ich majetku, ako aj bezmocnosti či ľahostajnosti polície. Vymáhanie výpalného vyvoláva vo väčšine ľudí obavy aj napriek tomu, že sa zatiaľ týka špecifickej, relatívne malej skupiny ľudí.

Hoci od vraždy Róberta Remiáša prešlo už veľa mesiacov, ľudia na tento prípad s evidentným politickým pozadím rozhodne nezabudli: znepokojenie pociťuje 54 % respondentov.

Väčšina občanov s obavami prijala skutočnosť, že je ohrozená šanca Slovenska integrovať sa do Európskej únie. Toto znepokojenie vyplýva z toho, že proeurópska zahraničnopolitická orientácia sa teší dlhodobej väčšinovej podpore obyvateľstva. Teraz však, za danej politickej konštelácie, sa stala táto cesta nepriechodná.

Takmer rovnako veľká časť občanov je znepokojená zmarením referenda členom vlády, ministrom vnútra G. Krajčim. Ako ironický dôvetok k tomuto zisteniu vyznieva fakt, že pred pár dňami vláda urobila za týmto prípadom definitívnu bodku, keď schválila postup svojho ministra...

Hoci od únosu prezidentovho syna uplynuli už vyše dva roky, ani tento prípad trestného činu naznačujúceho prepojenie štátnych a kriminálnych štruktúr nezapadol u väčšiny občanov prachom zabudnutia. Zdá sa, že scenár "vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite" na Slovensku zatiaľ nezaberá.

Bez masívnej kritickej odozvy neostala ani záhadná privatizácia podniku Nafta Gbely, ktorej personálne pozadie sa ešte nepodarilo dostatočne osvetliť. Už len z toho, čo dosiaľ preniklo na svetlo sveta, sa však dá usudzovať, že stopy vedú k vysokým funkcionárom HZDS. Prípad sa zrejme zapíše do histórie ako ilustrácia škandalózneho okrádania štátu a straníckeho klientelizmu.

Hoci rasovo motitovovaná vražda v Žiari nad Hronom sa odohrala pred vyše dvoma rokmi, so znepokojením si ju pripomína takmer polovica (45 %) respondentov. Mladý Róm Mário Goral, ktorý zahynul na následky popálenia, sa stal jednou z prvých viditeľných obetí šíriaceho sa skinheadského hnutia na Slovensku.

Ďalšie dve znepokojenia sú rýdzo politického charakteru. Vypadnutie Slovenska z prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO trápi 41 % populácie. Zhruba rovnaký ohlas (39 %) mala aj kauza poslanca Gauliedera, ktorého návrat do parlamentu vládna koalícia blokuje aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu. Niektoré morálne okolnosti tohto prípadu pravdepodobne spôsobili, že toto prvé otvorené porušenie jednoznačného rozhodnutia Ústavného súdu poslancami vládnej koalície znepokojuje iba dve pätiny respondentov.

Menší okruh ľudí znepokojilo rozhodnutie ministerstva školstva nevydávať dvojjazyčné vysvedčenia, ktoré tak roztrpčuje rodičov, učiteľov i deti z radov maďarskej menšiny. Keď si uvedomíme, že z 28 % respondentov, odmietajúcich tento zásah do desaťročia platných zvyklostí, tvorili príslušníci maďarskej menšiny takmer jednu tretinu (9 %), môžeme konštatovať nízku citlivosť, až ľahostajnosť takmer troch štvrtín občanov slovenskej národnosti.

Pre verejnosť je zrejme menej známa osobnosť francúzskeho pravicovo-extrémistického politika Le Pena. Pravdepodobne preto nebezpečnú symboliku jeho návštevy poškodzujúcu povesť Slovenska ako demokratickej krajiny vnímalo iba 27 % respondentov.

Okrem predloženého zoznamu udalostí v tabuľke 1 sme respondentov vyzvali, aby uviedli aj iné znepokojujúce udalosti. Túto možnosť využilo 19 % respondentov. V ich odpovediach sa najčastejšie spomína kriminalita, a to buď v podobe všeobecných konštatovaní, ako napr. vraždy, výbuchy áut, súboje mafií, vysoká kriminalita, alebo respondenti uvádzajú celkom konkrétne udalosti, napr. zavraždenie šéfa podsvetia Róberta H. na bratislavských Kramároch či útoky na žurnalistu Petra Tótha. Celkovo môžeme konštatovať, že pocit ohrozenia osobnej bezpečnosti sa na Slovensku za posledné obdobie ešte väčšmi udomácnil.

KTO NOSÍ PANCIER ĽAHOSTAJNOSTI

Ako ukazuje analýza, so stúpajúcim vzdelaním sa zvyšuje citlivosť občanov na kauzy, ktoré súvisia s porušovaním demokratických pravidiel (napr. vylúčenie poslanca Gauliedera, postup ministra vnútra vo veci referenda), ďalej na integráciu SR do západných štruktúr a na privatizáciu podniku Nafta Gbely. Tak napríklad, privatizáciou podniku Nafta Gbely bolo z respondentov so základným vzdelaním znepokojených 37 %, kým z vysokoškolsky vzdelaných až 79 %.

Ako ďalej ukázala naša analýza, mladí ľudia sú voči spomínaným udalostiam menej ľahostajní ako ľudia starší. Obzvlášť citlivo mladí ľudia reagujú na zhoršené zahraničnopolitické perspektívy Slovenska.

Vidíme teda, že citlivosť na problémové udalosti vo vývoji Slovenska je vlastná skôr ľuďom vzdelanejším a mladším. Ešte dôležitejším diferenciačným faktorom je politická afiliácia. Ako ukazuje tabuľka 2, dianím na Slovensku sú najväčšmi znepokojení voliči SDK, za ktorými s istým odstupom nasledujú priaznivci MK a SDĽ. Iba zákaz vydávania dvojjazyčných vysvedčení sa dotkol prívržencov SDK a SDĽ podstatne menej ako prívržencov Maďarskej koalície. Naopak, najmenej vnímaví voči kriminalite a politickému násiliu sú priaznivci HZDS. Prívrženci SNS a ZRS spravidla reagujú o čosi citlivejšie ako priaznivci HZDS.

Viac ako 80 % voličov SDK je znepokojených z toho, že sa rozmáha výpalníctvo, že bolo zmarené referendum a že Slovensko pravdepodobne vypadne z prvej skupiny kandidátov na integráciu do EÚ. Voliči HZDS sú v nadpolovičnom zastúpení znepokojení iba jediným fenoménom - vymáhaním výpalného. Voči všetkým ostatným udalostiam sa väčšina, niekedy dokonca veľká väčšina z nich obrnila ľahostajnosťou - buď si ich jednoducho nevšíma, alebo ich bagatelizuje.

Najpríkrejšie rozdiely medzi prívržencami SDK a HZDS sú vo vnímaní kauzy Gaulieder, vypadnutia SR z prvej vlny rozšírenia NATO a integrácie do Európskej únie a zmarenia referenda. Na druhej strane menej polarizujúcimi témami sú vymáhanie výpalného, ale aj rasovo motivovaná vražda Róma Mária Gorala.

Tabuľka 2

Percento prívržencov politických strán znepokojených nasledujúcimi udalosťami:

A. Vymáhanie výpalného od podnikateľov

B. Smrť R. Remiáša a zastavenie vyšetrovania tohto prípadu

C. Pravdepodobné vypadnutie SR z prvej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ

D. Rozhodnutie ministra Krajčiho vylúčiť spomedzi referendových otázok otázku o priamej voľbe prezidenta

E. Kauza M. Kováča ml. a zastavenie jej vyšetrovania

F. Privatizácia podniku Nafta Gbely

G. Zavraždenie Róma M. Gorala skinheadmi

H. Vypadnutie Slovenska z prvej skupiny kandidátov na členstvo v NATO

I. Vylúčenie F. Gauliedera z parlamentu

J. Príkaz ministerstva školstva nevydávať dvojjazyčné vysvedčenia pre maďarské deti

A B C D E F G H I J

SDK 88 80 85 86 73 76 59 74 74 41

MK 62 67 74 73 67 53 49 70 59 86

SDĽ 80 61 61 66 52 63 44 38 46 29

HZDS 71 34 32 19 39 28 35 18 14 14

SNS 87 42 43 45 56 52 38 22 28 15

ZRS 76 41 39 36 50 45 30 30 21 15

Nevoliči 67 41 42 42 40 35 36 25 22 17

Nerozhodnutí 72 51 46 49 47 43 47 33 34 22

"JA NIČ, JA MUZIKANT..."

Všetky znepokojujúce udalosti posledných rokov majú spoločného menovateľa: nedodržiavanie zákonov a ústavy, či porušovanie ľudských práv. Tabuľka 3 ukazuje, do akej miery si to občania uvedomujú a v akom svetle vidia správanie nositeľov významných ústavných pozícií i seba samých.

Tabuľka 3

"Oznámkujte nasledujúce skupiny občanov podľa toho, do akej miery dodržiavajú ústavu a zákony. Známku 1 im prisúďte vtedy, ak si ctia ústavu a zákony a vždy ich dodržiavajú, známku 5 vtedy, ak si nectia ústavu a zákony a bežne, veľmi často ich porušujú."

1 2 3 4 5 Nevie

Prezident SR 27 24 23 8 9 9

Členovia Vlády SR 8 19 26 18 22 8

Poslanci vládnej koalície 6 16 26 17 25 9

Poslanci politickej opozície 7 25 33 15 10 10

Radoví občania 17 33 33 6 3 9

Ako ukazuje tabuľka 3, podľa respondentov najpoctivejšie dodržiavajú zákony a ústavu - oni sami. 50 % respondentov pripisuje radovým občanom známku 1 alebo 2 vyjadrujúcu úctu k zákonom a iba 9 % usudzuje, že bežne porušujú zákony. Na druhom mieste za radovými občanmi sa v očiach respondentov umiestňuje prezident (51 % prevažne pozitívnych hodnotení : 17 % prevažne negatívnych hodnotení). Hodnotenie správania sa poslancov politickej opozície je takisto prevažne priaznivé, avšak o poznanie rezervovanejšie (32 %:25 %). Na opačnom póle, s prevahou kritických hodnotení, sa ocitli členovia vlády SR (27 %:40 %) a poslanci vládnej koalície (22 %:42 %).

Z našej analýzy ďalej vyplýva, že o úcte členov vlády voči zákonom a ústave sú presvedčení najmä starší a menej vzdelaní ľudia. V súlade s logikou politickej polarizácie obhajujú tento pohľad najmä prívrženci HZDS (72 % prevažne kladných hodnotení), a o poznanie zriedkavejšie prívrženci SNS a ZRS (43 %, resp. 46 % kladných hodnotení). Vidíme teda, že priaznivci vládnej koalície, najmä HZDS, sú menej citliví nielen na vyššie spomínané politické kauzy a prípady násilia (či už politicky, rasovo alebo ekonomicky motivovaného), ale sú aj menej vnímaví voči porušovaniu zákonov vládnou koalíciou.

Naopak respondenti, ktorí sú presvedčení o nezákonnosti počínania členov vlády a poslancov vládnej koalície, sa regrutujú z mladších a vzdelanejších vrstiev a spomedzi prívržencov opozície, najmä SDK. Ľudia tohto profilu zároveň reagujú oveľa citlivejšie na znepokojujúci vnútropolitický vývoj.

OBČAN V PRIESTORE BEZMOCNOSTI

Osem rokov po novembri 1989 je v spoločnosti naďalej všadeprítomný pocit občianskej bezmocnosti. Nejde o nový fenomém: tento pocit, ktorý sociológovia zvyknú označovať ako syndróm naučenej bezmocnosti, je v našej pasivistickej politickej kultúre hlboko zakorenený. Až 80 % respondentov nášho výskumu sa priklonilo k názoru, že "ľudia ako ja nemajú žiadny vplyv na to, akým smerom sa spoločnosť uberá", kým opačného presvedčenia bolo iba 17 % . Tento pomer sa za posledné roky takmer vôbec nezmenil.

Pocit bezmocnosti je väčšmi rozšírený v nižších vzdelanostných skupinách, ďalej medzi najstaršími ľuďmi a napokon medzi ženami. Hoci prevažuje medzi prívržencami všetkých politických strán, najmenej mu podliehajú prívrženci SDK, ale aj priaznivci SNS - hoci tí pravdepodobne z iných dôvodov.

Stojí za zmienku, že pocit bezmocnosti zažívajú nielen ľudia, ktorých znepokojujú nedávne prejavy násilia či politického zlyhania. Dokonca ešte častejšie sa mu oddávajú respondenti, ktorí si väčšinou nepripúšťajú k srdcu ani tie najvážnejšie prípady násilia či zlyhania oficiálnej politiky. Na Slovensku teda žije významná časť ľudí, ktorí uvažujú asi takto: "ja aj tak nič nezmôžem, a preto sa ma udalosti a kauzy veľkej politiky až tak nedotýkajú, nemajú ma čo znepokojovať". Vzniká tak začarovaný kruh , ktorý je ťažko prelomiť. Pre týchto ľudí teda ani po ôsmich rokoch neplatí, žeby "ako občania zobrali svoje záležitosti do vlastných rúk", ako to vo svojom prvom programovom vyhlásení 20. novembra 1989 sformulovala Verejnosť proti násiliu.

NOVEMBER 1989 PO ÔSMICH ROKOCH

Vráťme sa teraz celkom na začiatok: k novembru 1989. Tabuľka 4 ukazuje, ako vnímajú toto obdobie naši občania, či sa im po všetkých sklamaniach a znepokojujúcich udalostiach uplynulých ôsmich rokov nevytratilo ako pozitívny vzťažný bod.

Tabuľka 4

Hodnotenie novembra 1989 (nežnej revolúcie)

Kladné Rovnako Záporné Neviem a skôr kladné a skôr

kladné ako záporné záporné

Celá populácia 53 25 16 6

Vek

17-24 rokov 60 22 7 10

25-34 rokov 61 22 13 4

35-44 rokov 58 24 15 4

45-54 rokov 49 29 20 2

55-64 rokov 44 26 25 6

65 a viac 36 32 23 9

Vzdelanie

Základné 41 29 21 9

Učňovské 54 27 14 5

Stredoškolské 66 18 13 3

Vysokoškolské 70 19 11 0

Ekonomická aktivita (vybrané kategórie)

Študenti 66 14 6 13

Dôchodcovia 39 29 24 8

Nezamestnaní 49 35 13 4

Vedúci a riadiaci prac. 76 13 11 1

Vedci, duševní pracov. 71 20 9 0

Úradníci 56 28 13 3

Remeselníci a kvalifi- kovaní robotníci 57 26 13 4

Nekvalifikovaní a pomocní robotníci 41 30 28 2

Podnikatelia 87 9 3 1

Politické preferencie

SDK 76 17 6 1

MK 56 26 10 7

SDĽ 36 26 10 7

HZDS 48 27 18 7

SNS 52 29 19 0

ZRS 43 39 15 3

Nevoliči 44 26 20 10

Nerozhodnutí 50 30 10 11

Pri hodnotení novembra 1989 medzi občanmi Slovenska prevažuje kladné hodnotenie nad záporným (v pomere 53 % : 16 %). Nežnú revolúciu hodnotia priaznivo najmä ľudia v mladom veku a mladšom strednom veku; ďalej vzdelanejší ľudia; študenti; nositelia náročných duševných profesií; podnikatelia a živnostníci. Nie je teda pravda, že naši mladí ľudia a študenti sa cítia byť "obeťami revolúcie", ako sa to v minulosti neraz pertraktovalo v našich médiách.

Hoci pozitívne hodnotenie novembra 1989 prevažuje nad negatívnym u prívržencov všetkých politických strán, najpriaznivejšie vnímajú november 1989 prívrženci SDK (76 % : 6 %).

Dnes však zrejme nejde len o deklaratívne hlásenie sa k novembru 1989. Ide o to, kto sú, kde sú, a najmä ako sa zachovajú dnešní nositelia kľúčových myšlienok oných dní, vyznávači demokratických ideálov i demokratických zvyklostí. Ich rady sú dnes početnejšie než pred 17. novembrom. Majú však proti sebe alianciu bezškrupulóznych manipulátorov moci a brutálnych porušovateľov vlády zákona. "NECHCEME NÁSILIE" je požiadavka rovnako aktuálna ako pred ôsmimi rokmi. Najbližšie mesiace ukážu, či si zápas o jej uplatnenie nevyžiada väčšie obete než vtedy.

Autor: ZORA BÚTOROVÁ, OĽGA GYARFÁŠOVÁ (pripravené pre Inštitút pre