V bratislavskom Českom centre je dnes o 19.00 h premiéra novej hry divadla GUnaGU Jawa nostalgická, s podtitulom Kabaret faktov. Ako to dešifrovať? Hovorí Viliam Klimáček: "Strávil som pekné leto v Univerzitnej knižnici nad Svetom socializmu, Mladým světom a inými československými týždenníkmi z rokov 1969 až 1989. Povyberal som rozhovory s rôznymi ľuďmi, články, fragmenty reklám a z toho celého postavil naše predstavenie, ktoré prepletajú dobové pesničky, prípadne nami zhudobnené texty básní, ktoré predtým zhudobnené neboli." Podľa Viliama Klimáčka je Jawa nostalgická pocta týmto rokom, spomienka na jeden zaniknutý štátny útvar. Zdôrazňuje však, že nejde iba o spomínanie romantické, ale niekedy aj veľmi nepríjemné. "Je to jednoducho trpko-smiešna spomienka na to, čo bolo." Prečo však v súvislosti s rokmi socializmu hovorí GUnaGU o pocte? "Je to pocta našej mladosti. Ako sa ktosi vyjadril - ,zlatá totalita`. Nuž, zlatá preto, lebo sme mali šestnásť či kúsok viac, a isté veci človek nevidel a, bohužiaľ, obávam sa, že ani nechcel vidieť. Teraz už sa na to dokážeme pozerať bez bolesti, aj sa nad tým pousmiať. Dokonca aj nad 89-tym, ktorým sa hra končí." V Jawe nostalgickej je Viliam Klimáček nielen zostavovateľom, hercom, ale aj režisérom. Prečo? "Takmer zásadne svoje texty nerežírujem. Rád prenechám iným, nech sa trápia. Demokrati v SND boli výnimkou z núdze. Toto však bol zámer. Nedá sa totiž hovoriť o autorskom texte. Sú tam síce dva moje krátke fragmenty, ale ide o koláž z dobových materiálov, kde som mohol slobodne kombinovať, robiť nonverbálne pasáže, veci klipového štýlu, čo robím veľmi rád." Repliky postáv v hre sú teda vlastne citácie dobových článkov. Napríklad rozhovor s prvou československou striptérkou Soňou Steinovou, ktorý vraj Vila očaril, hoci bol vtedy len dieťaťom. "Bolo to v šesťdesiatom deviatom, ešte takéto veci mohli vychádzať, napríklad v Svete socializmu listáreň Alexandrovi Dubčekovi, kde mu pionieri píšu, koľko vyrobili hračiek a kam poslali zarobené peniaze. Ja ako dieťa som napríklad sto korunami prispel na Alweg. No a kdeže je Alweg a kde je mojich sto korún? Takže dobové články sú jedna vrstva, druhá sú dobové pocity a nálady, no a po prestávke bude koncert z dobových hitov."
FOTO: Štyria tankisti (zľava Robert Konzi Maduna, Tony Pisár, Roman Pomajbo, Peter Batthany) a pes Gaštan. Či sa však na premiére objaví, Klimáček ešte nevie. Vraj na neho nemajú nervy, lebo na javisku šteká a hryzie.
Autor: (bd), FOTO - BEATA HILEKOVÁ
