nej Pippi Dlhej Pančuchy oslávila svoju deväťdesiatku v kruhu najbližšej rodiny v Štokholme, kde žije od roku 1952. Astrid Lindgrenová sa narodila v idylickom švédskom kraji Smaaland, ktorého poetika neskôr prenikla aj do jej pôvabných knižiek. Vyrastala v malebnej dedinke Vimmberby, kde dnes stojí verná kópia slávnej Vily vilôčky. Lindgrenová práve "bezpečie a slobodu vlastného detstva" označuje za rozhodujúci motor svojej spisovateľskej činnosti. Začínala ako sekretárka v štokholmskom vydavateľstve pre deti Rabén and Sjörgen, písať začala v roku 1944 ako 37-ročná, keď jej vyšla prvá kniha Tajomstvo Britt-Mari. Hneď rok na to sa zrodila Pippi Dlhá Pančucha - roztopašná pehavá detská hrdinka, ktorá prevrátila naruby dovtedajšie konvencie v detskej literatúre a šla proti tradičnému moralizátorskému štýlu. Po nej prišli na rad ďalšie známe príbehy - Deti z Bulerbynu, Zbojníkova dcéra Ronja, Emil z Lönebergu či Karkulína zo strechy - spolu 39 kníh, ktoré z autorky spravili jeden z národných symbolov Švédska a najprekladanejšieho švédskeho autora (len Pippi bola preložená do 60 jazykov). Mnohé jej diela - medziinými aj Pippi Dlhá Pančucha - sa dočkali filmového či televízneho spracovania. Popri písaní sa Astrid Lindgrenová angažovala aj za ochranu životného prostredia a zvierat. V roku 1992 spisovateľka oficiálne oznámila, že už nebude písať ďalšie knihy a bude iba naďalej odpovedať deťom na listy. Lindgrenová pred svojimi narodeninami požiadala, aby jej nikto neposielal darčeky. Namiesto toho by ju potešili príspevky na detskú nemocnicu, ktorá sa má čoskoro otvoriť. Švédsky premiér G. Persson včera spisovateľke odovzdal dar vlády - 7,5 milióna švédskych korún (vyše 35 mil. Sk), ktoré majú byť použité na vybudovanie múzea jej tvorby.