V poslednom období akoby sa roztrhlo vrece s vojenskými manévrami v tejto oblasti. Len nedávno sa skončili spoločné grécko-cyperské s kódovým označením Nikiforos. Ankara reagovala vyslaním stíhačiek k cyperským brehom. Bolo to porušenie vlaňajšej grécko-tureckej dohody z Washingtonu. Zároveň Turecko oznámilo vlastné odvetné vojenské manévre Toros. A grécko-turecko-cyperská kríza bola na svete. Nasledovali ďalšie incidenty - turecké stíhačky ohrozovali lietadlo gréckeho ministra obrany, v medzinárodných vodách Egejského mora sa odohral incident gréckeho a tureckého plavidla.
Čo sa týka izraelsko-turecko-amerických manévrov, asi len málokto verí, že sa sústredia na pátracie a záchranné operácie. Tým skôr, že blízkovýchodný mierový proces sa ocitol v slepej uličke. Nie je prekvapením, že na turecko-izraelské vojenské zbližovanie reagujú niektoré krajiny po svojom. A tak sme mohli byť nedávno svedkami krokov, ktoré boli ešte pred pár mesiacmi prakticky nemysliteľné. Stačí spomenúť nečakanú a neohlásenú návštevu sýrskeho prezidenta Háfiza Asada v Iráne. Oteplenie nastalo aj vo vzťahoch Damask-Bagdad. Viaceré krajiny Perzského zálivu pristúpili k prehodnocovaniu svojich vzťahov k Iraku. A to všetko o to viac, že turecko-izraelskému vojenskému zbližovaniu aktívne asistujú Spojené štáty.
Damask považuje izraelsko-turecko-americké manévre dokonca za "zúfalý pokus o nátlak na Sýriu, aby zmenila svoje principiálne stanovisko". Nemenným faktom totiž stále zostávajú Izraelom okupované sýrske Golanské výšiny aj prítomnosť jeho vojenských jednotiek v tzv. bezpečnostnom pásme na juhu Libanonu. (Mimochodom, v uplynulých dňoch bolo v Tel Avive založené hnutie za ústup izraelskej armády z južného Libanonu, na ktorého čele stojí bývalý minister za Stranu práce Josi Beilin . Len za prvých 24 hodín po vzniku hnutia sa k nemu pridalo 2500 občanov.) Zároveň však treba povedať, že na základe sýrsko-libanonských dohôd je na libanonskom území rozmiestnený obmedzený sýrsky vojenský kontingent.
Znepokojenie nad námornými cvičeniami vyjadrila aj Liga arabských štátov (LAŠ). A tak dôvera k Washingtonu zo strany arabského sveta má čoraz väčšie trhliny. A to nespomíname krízu Irak-OSN (či skôr Irak -USA) ohľadom prehliadky irackých skladov zbraní. Aby všetkého nebolo dosť, na svete je už i avizované iránsko-kuvajtské vojenské cvičenie. Od vojenskej konfrontácie v roku 1991 je napätie v Perzskom zálive v súčasnosti vari najväčšie. Lenže vtedy stáli na jednej barikáde USA, Európa a arabskí spojenci. Dnes je všetko inak a dokonca Irakom napadnutý Kuvajt je dnes proti tvrdým protiirackým opatreniam.
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
