o ďalšie veľké zoskupenie, ktoré má prinajmenšom rovnaké - ak nie väčšie možnosti volebného víťazstva ako HZDS. Z výskumov verejnej mienky je vidieť, že v polovici roku 1996 zažilo HZDS citeľný pokles preferencií a odvtedy to nedokázalo napraviť," uviedol pre SME Mesežnikov. Od júna 1996 HZDS ani raz neprekročilo vo výskumoch 30-percentnú hranicu preferencií. Najlepším výsledkom HZDS v roku 1997 bolo 28,2 percenta, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku to bolo až 35,2 percenta. "Na rozdiel od HZDS, ktoré sa už viac ako rok neúspešne pokúša o návrat nad hranicu 30 percent, novovytvorená Slovenská demokratická koalícia sa po svojom vzniku ihneď zaradila na čelo rebríčka preferencií a od júna 1997, keď sa prvýkrát objavila vo výskume verejnej mienky, ani raz neklesla pod hranicu 31 percent," konštatoval Mesežnikov. Volebné preferencie ostatných politických subjektov sú podľa neho dnes relatívne stabilné. Približne rovnakú voličskú podporu dnes vykazujú SDĽ a Maďarská koalícia, nad hranicou voliteľnosti sa drží SNS. ZRS podľa Mesežnikova pravdepodobne svoje politické účinkovanie končí. Celkový dlhodobý pomer preferencií opozície a koalície sa pohybuje v rozmedzí 55 : 45 až 60 : 40. "Pokles vlastných preferencií, vytvorenie silného konkurenčného bloku s väčšími preferenciami a dlhodobá stabilizácia opozično-koaličného pomeru preferencií v prospech opozície vyvoláva v HZDS obavy z porážky vo voľbách a snahu o zmenu volebných pravidiel. Z hľadiska ďalšieho vývoja systému politických strán by mohlo mať najväčší efekt zavedenie 5-percentnej klauzuly pre vstup do parlamentu pre každého člena volebnej koalície," usudzuje Mesežnikov. To by podľa neho mohlo mať za následok posilnenie integračných tendencií v opozičnom prostredí, účelová zmena volebných pravidiel by pravdepodobne spôsobila vytvorenie účelových "širokospektrálnych" politických zoskupení zameraných na volebnú konkurenciu s HZDS. Vzhľadom na stabilizované voličstvo hlavných politických zoskupení je podľa Mesežnikova málo pravdepodobné, že by sa tu mohli v nasledujúcom roku odohrať nejaké dramatické posuny. Určitý pohyb by mohol nastať, keby na slovenskej politickej scéne začal pôsobiť nový politický subjekt s populárnymi osobnosťami na čele. "Tento subjekt, ktorý by zrejme čerpal hlasy v prostredí nerozhodnutých voličov a čiastočne i voličov HZDS a SDĽ, by však musel tvrdo bojovať o prekročenie päťpercentnej hranice. A tak jeho eventuálni zakladatelia musia dnes dobre zvažovať, či má zmysel podstupovať takéto riziko," upozornil G. Mesežnikov.

Autor: SME - dos