BRATISLAVA (SME - uj) - Spôsob stravovania detí po roku 1989 je podľa odborníkov na výživu stále neuspokojivý, v niektorých regiónoch Slovenska ho možno označiť až za alarmujúci. Vyplynulo to z najnovších výsledkov šesťročného výskumu spôsobu a stavu výživy detí, ktorý uskutočnil Výskumný ústav výživy (VÚV) v 8 rizikových regiónoch Slovenska. Výskum VÚV sa v rokoch 1991 až 1997 zameral na ekonomicky a ekologicky rizikové oblasti, ako je Bratislava-vidiek, Šaľa, Orava, Rimavská Sobota, Kysuce, Snina, Prešov a Banská Bystrica, pričom takmer vo všetkých ukazovateľoch majú najhorší spôsob stravovania a biochemické výsledky deti v Rimavskej Sobote, na Orave a v Šali. Ako poznamenala na margo výsledkov MUDr. A. Béderová z VÚV, v Rimavskej Sobote to môže mať určitý súvis aj s typickou maďarskou mastnou a korenistou stravou, v Bratislave, kde boli výsledky suverénne najlepšie, zaúčinkovala zrejme intenzívna zdravotnícka osveta a vzdelanosť obyvateľstva v otázkach správnej výživy. Varujúce sú podľa lekárov najmä poklesy hodnôt železa v krvi detí v Rimavskej Sobote a na Orave, zvyšujúci sa nárast obezity detí, najmä u dospievajúcich dievčat. Namerané hladiny cholesterolu v krvi detí sú tiež výrazne vyššie v porovnaní s ich zahraničnými vrstovníkmi. Takmer u všetkých detí je stabilný deficit vápnika, ale aj nedostatok vitamínu C. Od roku 1992 poklesol výrazne počet stravníkov v školských jedálňach - o 30 až 50 percent, deti namiesto riadneho obeda konzumujú hot dogy a hamburgery v stánkoch. Až 20 percent detí do 14 rokov sa priznalo, že 3-krát týždenne holduje stánkovému občerstveniu, u dospievajúcich chlapcov a dievčat je to celá tretina opýtaných.
Autor: SME - uj
