Prvé plody minuloročnej literárnej súťaže Poviedka `96 sú na svete. Trom finalistom podal vyhlasovateľ súťaže - vydavateľstvo L.C.A. - pomocnú ruku, a výsledkom sú tri čerstvé zbierky poviedok. Tomáša Horvátha - "ex-básnika, prozaika, dramatika, filozofa a esejistu" - možno považovať za objav L.C.A., už pred piatimi rokmi mu tu vyšiel prozaický debut Akozmia s kontroverznými reakciami. Braňo Hochel je víťazom minuloročnej súťaže, pred svojou premiérou knihy poviedok už vydal a napísal niekoľko básnických zbierok, odborných prác, televíznych scenárov a divadelných hier. Až dvojnásobnou debutantkou je (v civilnom povolaní prekladateľka) Zuzana Mojžišová. Okrem svojej prozaickej prvotiny je zároveň prvou ženskou autorkou vydavateľstva L.C.A. Možno aj "prelúskanie" týchto troch knižiek naznačí, kam kráča slovenská poviedka...
Juraj Húska: Kocka # HSA Bratislava, 1997
Pôvodnými zbierkami poviedok nezasýtilo jesenný knižný trh iba levické L.C.A. Ďalšieho debutanta predstavuje malé bratislavské vydavateľstvo HSA. Svetom poviedok Juraja Húsku nie sú módne, obľúbené témy ani atraktívne, ale často povrchné prostredie a postavy v ňom. Jeho texty, odmietajúce idylické obrazy lásky a porozumenia, skúmajú obyčajné vzťahy a súvislosti životných javov, "často na povrchu sa nevyskytujúcich". O zaujímavú grafickú podobu zbierky sa postaral Martin Bajaník.
Igor Chaun: Deník - smrt režiséra # Votobia Olomouc, 1997
S druhým dielom denníkových zápiskov z filmárskeho prostredia v Čechách prichádza enfant terrible medzi mladou generáciou českých režisérov - Igor Chaun. Po prvom diele z roku 1995, ktorý zapôsobil ako rozbuška u čitateľov aj odbornej verejnosti, je aj pokračovanie Deníka... rovnako dráždivé a burcujúce. Prinajmenšom také, ako poznáme Igora Chauna z jeho dnes už kultových krátkych filmov.
Mária Spoločníková: Korunovanie Panny Márie # Oriens Košice, 1997
Autorkou monografie a komplexného pohľadu na jednu z najznámejších umeleckohistorických pamiatok Slovenska - oltár Majstra Pavla z Levoče - je akademická maliarka, reštaurátorka a prominentná znalkyňa stredovekého umenia u nás Mária Spoločníková, ktorá bola v 70. rokoch pri iniciovaní záchrany tohto vzácneho objektu. Autorka podáva popis oltára, ako ho vytvorili jeho tvorcovia, akým bol a akým ostal po reštaurovaní. Odborne a podrobne popisuje jeho sloh, umeleckohistorickú technológiu, udáva miery a miestami upravuje naše doterajšie mylné znalosti o ňom. Okrem umeleckého pohľadu je však kniha aj pohľadom na duchovnú náplň a poslanie pamiatky.
Autor: ata
