Pražské Rudolfinum sa zmenilo na výstavné panoptikum anjelov - legiend súčasnosti

Neorenesančné priestory pražského Rudolfina sa v týchto dňoch premenili na zvláštne panoptikum, kde hlavnými postavami sú legendy súčasnosti. Lepšie povedané ide o anjelov - okrídlené bytosti s nadprirodzenými schopnosťami, ktoré majú vo svojej pracovnej

náplni tú neopakovateľnú povinnosť sprostredkovať ľudstvu kontakt s nebesami. Výstava predstavujúca viac než päťdesiat tvorcov západnej proveniencie sleduje podľa jej kurátorky z viedenského Kunsthalle (kde bola výstava inštalovaná od júna do augusta) C. Pichlerovej metaforickú stopu. "Jej témou je prekročenie, transformácia a premena obrazu človeka. Reprezentuje zmysel pre možnosť a manifestuje jeho súčasný stav." C. Pichlerová rozohrala s umelcami rafinovanú hru. Zvučné mená ako Y. Klein, Ch. Boltanski, B. Nauman, R. Mapplethorpe, D. Wojnarowicz či N. Sperová pokorne ponúkli svoj materiál, aby sa zaoberali síce trochu ošúchanou, no stále vďačnou látkou - hľadaním identity. Umelci sa na výstave menia na anjelov tohto sveta, ktorí ešte nie sú pohltení prázdnotou. Zo všetkých síl chcú byť nositeľmi imaginatívnych síl, médií a tlmočníkmi možností. Nosným médiom je fotografia - veľkoformátová i "normálna", farebná aj čiernobiela, priamo i počítačovo manipulovaná. Prináša sondy do komunít homosexuálov, fetišistov, narkomanov, feministiek, transvestitov. Anjel stiera hranicu medzi hmotou a duchom, je zástupcom záhadného ako aj zrkadlovým obrazom ľudskej bytosti. Fantázia je bezhraničná, rovnako ako mystický dotyk anjelov. Na výstave neobjavíme padnutých poslov božích ani vznešené počítanie pierok v ich perutiach. Metafora je často tvrdá a agresívne zasahuje sietnicu i vedomie neskúseného diváka. Bližšie nedefinovateľný anjel je cestujúcim medzi nebom a zemou, poslom myšlienok vedúcich k dobru, záchrane, ale i do večnej záhuby. Atmosféra na výstave nie je príliš povzbudzujúca. Neviditeľné idey sa vznášajú a narážajú do divákovho pokusu odhaľovať skrytú pravdu... Ostatne, únik zo skutočnosti neprinesie ani výstava anglickej výtvarníčky Cathy Monchaux (1960) o poschodie nižšie. Dotyk so smrťou v temných sálach je priam hmatateľný. Ojedinelá poetika londýnskej sochárky evokuje pocit melanchólie a jemne sa chvejúcej, dekadentnej krásy. Anjelsky neznesiteľné šušťanie obrovských ťažkých krídiel z olova prestúpilo Galériu Rudolfinum. Jeho magický dotyk sa skončí 11. januára budúceho roku.